Je bizarné, keď sa pri filme, akým je Abraham Lincoln: Lovec upírov, dočítate o nekompromisnom úsilí o autentickosť. Produkční dizajnéri kládli neuveriteľný dôraz na tisíce dobovo korektných kostýmov či na jaseňové poriská vyrobené storočie starou technikou. Asi tušia, že nebude ľahké vyvážiť bujarú fantáziu, ktorá prispela k vzniku nového knižného javu – tzv. mash-up žánru. Ten kombinuje milované a uctievané klasické literárne diela s bohapustým béčkovým plienením tu zombíkov, tu upírov či iných nadprirodzených zverstiev. Pre niektorých nedôstojné, ba až rúhačské pustošenie kultúrneho dedičstva; pre iných výborná zábava, ktorá sa celkom dobre prebíja aj do rebríčku najpredávanejších knižných titulov podľa denníka New York Times.
Celé to vlastne nezačalo ani tak dávno. Príznačne, k prvému aprílu 2009 vyšiel istému Sethovi Grahame-Smithovi prvý beletristický experiment pod názvom Pýcha a predsudok a zombie, ktorý z pochopiteľných dôvodov budil veľa pozornosti ešte predtým, ako vôbec dorazil na pulty predajní. Povzbudený úspechom románu, v ktorom viktoriánskemu Anglicku vládnu živé mŕtvoly a hlavná hrdinka okolo seba šermuje katanou, pustil sa tento ambiciózny autor do druhej knihy, v ktorej si na mušku vzal 16. amerického prezidenta s nenapodobiteľne rázovitým vzhľadom. Kniha, ktorá vyšla iba rok na to, na základe „tajných denníkov“ odhaľuje „pravé“ dôvody zásadového Abea Lincolna na boj proti otrokárstvu. Zabudnite na všetko, čo ste o ňom kedy vedeli alebo tušili, že viete – celá tá oštara počnúc prvými voľbami, cez občiansku vojnu a jeho smrť v opere má omnoho desivejšie a po krvi bažiace kontúry.
Mash-up, teda zlátanina ako táto, ktorá sa radodajne pohráva s jednou z najváženejších osobností amerických dejín a ešte k tomu hrá na populárnu upírsku strunu, môže vypáliť všelijako. Ale film je podporený silným marketingom, ktorý zaručí veľký záujem divákov. Vlastne je celkom možné, že takáto pôsobivá rúbanica starou dobrou sekerou ulahodí nejednému divákovi, ktorému je už pri pomyslení na romanticky bledunkého Pattisona nevoľno.
Keď už sme pri propagácii, lákadlom tohto akčného hororu má byť aj ochranné producentské objatie svojského Tima Burtona a ruského režiséra Timura Bekmambetova. Tento rodák z Kazachstanu (vtedy ešte Sovietsky zväz) sa vo svete zviditeľnil sériou akčných upírskych trilerov Nočná hliadka (Nočnoj dozor, 2004) a Denná hliadka (Dnevnoj dozor, 2006). Neskôr preniesol svoj záujem a investície do Hollywoodu, kde v podobnom štýle pokračoval režírovaním akčného trileru Wanted (2008) o nadprirodzene nadaných zabijakoch, z ktorých si určite budete pamätať aspoň Angelinu Jolie. Bekmambetov však nie je jediným, ktorý už má za sebou nejaké upírske skúsenosti. Burton si spoluprácu so Sethom Grahame-Smithom ako scenáristom odskúšal už pri tohtoročných Temných tieňoch (Dark Shadows, 2012), ktorí sa na cicanie krvi pozreli trochu humornejšie a s nadhľadom. O tom, že bol s jeho prácou spokojný, jasne hovorí i to, že mu Burton zveril aj svoj ďalší projekt, pokračovanie úspešnej komédie Beetle Juice z roku 1988.
V hlavnej úlohe Abrahama Lincolna – tohto automatu na spravodlivosť, ako ho neskromne pomenovali tvorcovia – sa predstaví pomerne neznámy Benjamin Walker, ktorý doposiaľ žal potlesk skôr na divadelných doskách. Lincolna v jeho podaní motivuje pomsta jeho matky, ktorá pre otcove dlhy prišla o život pod tesákmi upíra. Vyzbrojený sekerou, ktorá, mimochodom neslúži len pre efekt, ale je narážkou na Lincolnovo prvé zamestnanie, vedie neľútostné ťaženie a napokon aj celý národ do vojny. O tom, koľko hláv zvládne sekerka na jedno nabrúsenie, sa môžete v kinách presvedčiť už 19. júla.
