Spomienky na Afriku

„Mala som farmu v Afrike…“, týmito slovami sa začína film, ktorý má svojich priam až fanatických zástancov ( väčšinou ženy), ale aj horlivých odporcov, ktorí ho pasujú za najslabší film, ktorý kedy získal Oscara v kategórii najlepší film. Spomienky na Afriku (Out of Africa).

Fenomén Spomienok na Afriku začal v roku 1937, keď dánska barónka Karen Blixenová vydala pod pseudonymom Isak Dinesen autobiografickú knihu, plnú kontemplatívnych pasáží a uchvacujúcich opisov keňskej prírody. Ernest Hemingway vyhlásil, že je to najlepšia kniha o Afrike akú kedy čítal. Práve Blixenová s Hemingwayom rozpútali svojou literárnou činnosťou záujem o čierny kontinent, o jeho krásu, ochranu životného prostredia ale aj o problémy domorodých obyvateľov a kolonialistické potláčanie ľudských práv a pohŕdanie pôvodnou kultúrou. Až do prvej tretiny 20. storočia bola totiž Afrika vnímaná ako miesto, kde sa môžu odohrávať jedine dobrodružné príbehy (inšpirované výpravami Livingstonea), plné divokých zvierat a vojnových konfliktov (búrska vojna, vojna Zuluov).

Nečudo, že po knihe sa čoskoro začal obzerať aj Hollywood. Karen Blixenovú mala hrať napríklad Greta Garbo alebo neskôr Audrey Hepburn. Projekt sa napokon podarilo dotiahnuť do konca pod vedením Sydneyho Pollacka ako producenta a režiséra zároveň. Pollack mal za sebou úspešné filmy ako Tootsie, Tri dni kondora alebo Kone sa tiež strieľajú, preto v štúdiu Universal nemali problém s odklepnutím na tú dobu vysokého rozpočtu 31 miliónov dolárov.

Príbeh filmu sa odohráva v rokoch 1914 a 1931 na úpätí Ngongských kopcov v Keni. Sem prichádza barón Bror von Blixen-Finecke s manželkou aby si tu založili kávovníkovú farmu. Tu spoznáva hlavná hrdinka realitu Afriky, ťažkosti pri pestovaní kávovníkov ako aj novú lásku v podobe lovca, dobrodruha a sprievodcu safari Denysa Finch Hattona. V jeho spoločnosti nachádza úľavu od nenaplneného manželského zväzku a postupne spoznáva význam slov ako sloboda, láska a vášeň. Keď sa neskôr oficiálne rozpadne aj manželstvo, tak sa zdá , že páru už nič nebráni v šťastí. Prichádza však tragédia…

V úlohe barónky nechal režisér zažiariť v tom čase už ostrieľanú a množstvom cien ovenčenú Meryl Streep. Nebola to však jeho prvá voľba, herečka sa mu nezdala dosť sexy pre túto úlohu. Streep ho však presvedčila rafinovanou metódou, keď si na stretnutie s režisérom obliekla krátku blúzku a podprsenku push-up. Po súhlase režiséra sa okamžite začala systematicky pripravovať na úlohu (čo je v jej prípade pravidlom) napríklad aj tým, že sa začala učiť po dánsky a osvojovať si dánsky prízvuk. Do úlohy Denysa Finch Hattona si Pollack vybral Roberta Redforda. Starnúci predstaviteľ milovníkov a dobrodruhov najprv odmietol hrať v sladkobôľnej melodráme, na účinkovanie pristúpil až po tom, čo mu režisér sľúbil, že sa kvôli postave nebude musieť učiť anglický prízvuk. Práve táto skutočnosť je jedným z najväčších tŕňov v očiach kritikov. Finch Hatton bol totiž v skutočnosti pravý anglický džentlmen s ukončenou prestížnou školou v Etone a zároveň osobný priateľ princa z Walesu.

Ako barón Blixen – Finecke sa blysol Rakúšan Klaus Maria Brandauer, ktorý zažíval v prvej polovici osemdesiatych rokov, po filmoch Mefisto a Nikdy nehovor nikdy, vrchol svojej kariéry. V druhom menovanom, teda v neoficiálnej bondovke Nikdy nehovor nikdy si ho všimol aj režisér Pollack a ponúkol mu úlohu baróna.

Príprava filmu sa predĺžila o ďalší rok, toľko totiž trvala výstavba scény, ktorá verne kopírovala Nairobi v prvej tretine minulého storočia. Bola postavená aj replika domu v ktorom Blixenová žila, ten pôvodný je totiž múzeom a teda štáb nemal dovolené v ňom nakrúcať. Samotná barónka je v Nairobi a Keni veľmi populárna a je považovaná za jednu z mála osôb z Európy, ktorá sa snažila pochopiť černošské obyvateľstvo a pomôcť mu vydobyť si svoje práva a prosperitu.Samotné nakrúcanie prebiehalo bez väčších komplikácií. Za zmienku stojí fakt, že štáb si doviezol cvičené levy priamo z Kalifornie kvôli scénam z lovu. Levy boli priviazané počas celého nakrúcania aby sa herci mohli cítiť bezpečne. To sa ale rozhodol využiť režisér Pollack, keď v jednej scéne dal tajne odviazať jedného z levov a hnal ho smerom k Meryl Streep. Tento okamih je zachytený aj vo filme, keď môžeme sledovať skutočne prestrašený výraz tváre a zdesenie v očiach herečky. 70 % filmu natočili v Keni, zvyšok filmu natočili v anglických ateliéroch a exteriéry, predstavujúce dánsku zimu natočili v severnom Anglicku. Potom sa Pollack zatvoril do strižne, kde celý film zostrihal podľa staršej monumentálnej hudby Johna Barryho. To vysvetľuje skutočnosť, prečo je film v pomalšom tempe a prečo sa k nemu tak dokonale hodí hudba, ktorú samotný Barry neskôr skomponoval pre Spomienky na Afriku.

Premiéru mal film v decembri 1985, teda v roku, kedy by sa Karen Blixenová dožila storočnice. Tvorcovia a štúdio sa netajili oscarovými ambíciami, čo aj potvrdilo odovzdávanie Zlatých Glóbusov, kde si sošku odniesli film,hudba a Brandauer ako herec vo vedľajšej úlohe. Film získal aj niekoľko ocenení BAFTA, čo ale muselo tvorcov najviac potešiť bol zisk 7 Cien akadémie (z 11 nominácií) v kategóriách film, scenár, réžia, hudba, kamera, výprava a zvuk. Prekvapením bolo, že návrhy kostýmov obišli naprázdno a takisto, že si Brandauer nezopakoval úspech z Glóbusov. Úspech filmu na Oscaroch sa dá veľmi ľahko pochopiť, ak si uvedomíme aké filmy v tom roku kraľovali americkým kinám – Policajná akadémia 2, Rambo 2, Rocky IV alebo Honba za klenotom Nílu. Pri záplave podpriemerných filmov útočiacich na prvú signálnu sústavu pôsobila romanca na pozadí svetovej vojny, hospodárskej krízy, kolonializmu, rasizmu a exotickej scenérie ako balzam na dušu filmového fanúšika alebo akademika. (Pozn.: Aby sme boli spravodliví,tak v tom istom roku vznikli aj kvalitnejšie filmy ako hore spomínané, napr. Návrat do budúcnosti, Purpurová farba, Brazil a Ran).

Úspech zožal film aj u divákov, keď sa s celosvetovým zárobkom 128,5 mil. dolárov stal piatym najúspešnejším filmom roku 1985. Nečudo, veď profesionálne vedená kamera Davida Watkina (napr. Ohnivé vozy alebo Zeffirelliho Hamlet) ponúkla dovtedy nevídané zábery na africkú krajinu. Keď k tomu prirátame nádhernú hudbu Johna Barryho v pozadí, tak je filmový zážitok stopercentný. Tam, kde už film prípadne unavuje, nastupuje skvelá Meryl Streep a aj vďaka nej si tento film obľúbili milióny divákov na celom svete. Takmer ako čerešnička na torte vyznieva fakt, že je v mnohých anketách považovaný popri Casablance, Pretty Woman a Titanicu za jeden z najromantickejších filmov Hollywoodu. Ako potrebné doplnky odporúčam nedeľné popoludnie, horúcu čajovú zmes s exotickou vôňou v kanvici, čokoládové pralinky a papierové vreckovky po ruke pre vašu jemnejšiu polovičku. Prajem príjemný filmový zážitok a sladké sny o Afrike. Pretože keď vám niekto nabudúce povie, že mal farmu v Afrike, tak už to nebude len obyčajná veta.

„Vždy si bral gramofón, keď šiel na safari. Tri pušky, zásoby na mesiac a … Mozarta.“

Originálny názov: Out of Africa
Krajina: USA
Rok: 1985
Minutáž: 150 minút
Réžia: Sydney Pollack
Scenár: Kurt Luedtke
Kamera: David Watkin
Hudba: John Barry
Hrajú: Meryl Streep, Robert Redford, Klaus Maria Brandauer, Michael Kitchen, Malick Bowens