RoboCop

Píše sa rok 1908. Francúzsky spisovateľ vedecko-fantastickej literatúry Jean de la Hire predstavil svetu akčného hrdinu menom „Le Nyctalope“ v próze „L´Homme Qui Peut Vivra dans l´Eau“ („Muž, ktorý dokáže žiť vo vode“). Jednalo sa o pravdepodobne vôbec prvého cyborga (cybernetic organism – čiastočne stroj, čiastočne živý organizmus) v dejinách.

Píše sa rok 1938. Len o 30 rokov po prvej zmienke o cyborgovi uzrel v Holandskom meste Amsterdame svetlo sveta chlapec menom Paul Verhoeven. Paul Verhoeven sa narodil ako kompletný človek a teda nie je cyborgom.

Píše sa rok 1987. Júl. Sedemnásty. Produkčná spoločnosť Orion Pictures vyprodukovala film, ktorý človek menom Paul Verhoeven natočil a pomenoval ako „RoboCop“.

Neďaleká budúcnosť. Mesto Detroit trpí. Kriminalita je percentuálne najčastejšou formou spoločenského života v tomto meste. Drogy, násilie, vraždy a zasa drogy. A násilie. A tak ďalej. Megakorporácia OCP (Omni Consumer Products) má jasný plán. Premeniť Detroit na moderné mesto budúcnosti – na Delta City. Najprv však treba vyčistiť ulice od zločincov. A tak policajné zbory Detroitu prejdú pod správu OCP. Policajti protestujú, k celkovej optimistickej atmosfére neprispieva ani fakt, že miestny drogový boss Clarence Boddicker vraždí policajtov. Policajtom sa to nepáči. Ľuďom v meste tiež nie. OCP má však eso v rukáve. To eso sa volá ED-209 (Enforcement Droid Series 209). Plne automatizovaný robot, ktorý sa má postarať o poriadok v mestách skazeného veľkomesta. Robot je podľa slov scenáristu RoboCopa Eda Neumeiera skonštruovaný tak, aby pripomínal vrtuľník z vietnamskej vojny Huey. Konštruktérom a dizajnérom tohto robotického strážcu zákona je Craig Davies. Komu pripadá kuracia chôdza tohto robota povedomá, nech si len pekne spomenie na film „Star Wars: Impérium vracia úder a Návrat Jediho a vybaví si v mysli mašinku s názvom AT-ST. Jediný problém tohto stroja je to, že pri predvádzaní pred vedením OCP sa vymkne z rúk a brutálne zavraždí jedného z členov vedenia. Kreátor myšlienky a otec ED 209 Dick Jones je nahradený mladým Bobom Mortonom, ktorý má vypracovaný nový projekt – RoboCop – kríženec robota a človeka využívajúci to najlepšie z jedného i druhého. Robotická časť sa vyrobí, nie je problém. Už len zohnať tú ľudskú.

Alex J. Murphy je svedomitý, čestný, spravodlivý, statočný, udatný, nebojácny, rodinne založený, charizmatický policajný dôstojník. Spolu s parťáčkou Lewisovou sa pri jednej akcii dostanú do opustenej továrne, kam naženú gangsterov z Boddickerovej partie. Lewisová je zranená a odvážny Murphy sa rozhodne konať. Celá akcia končí však veľmi nepriaznivo z pohľadu policajta Murphyho. Je totiž zabitý a to hneď samotným najväčším šéfom. Clarencom Boddickerom.

Kde iní končia, Murphy iba začína. Jeho nepoškodený mozog, mozog statočného a svedomitého policajta, je použitý v projekte RoboCop a Alex Murphy sa tak stáva prvým exemplárom polorobotického policajta. Neporaziteľný a nekompromisný, pomaly ale isto kráča ulicami a zatýka jedného zločinca za druhým. Živý alebo mŕtvy, pôjdeš so mnou. Alebo tiež: You have the right to remain silent. Anything you say can and will be used against you in a court of law. You have the right to speak to an attorney, and to have an attorney present during any questioning. If you cannot afford a lawyer, one will be provided for you at government expense.

Kde ja ale problém. Problém je, že ľudský mozog si uchoval isté obrazy, spomienky a útržky z minulého života. A tie sa hlásia o slovo. Navyše keď RoboMurphy stretne bývalú partnerku, ktorá mu povie, že nie je stroj, ale jeho skutočné meno je Alex Murphy, aj v kope plechu začnú rachotiť pochybnosti. A potom tu je ešte jedna vec. Tá tvár. Ten ksicht. Ktorý ma zabil. Pomsta – hybná sila všetkých poriadnych akčných filmov, začína hlodať aj medzi elektrónkami a diódami RoboCopa.

Kým sa film prehupne k záveru, kým všetko dopadne tak, ako má, kým zlý sú zabití a robot Murphy objaví svoju ľudskú stránku, kým sa ho v poslednom zábere spýta najväčší šéf OCP:„Nice shooting, son. What´s your name?“na čo RoboCop odpovie:„Murphy!“dovtedy sa stane ešte veľa zápletiek. Bob Morton je zabitý najväčším darebákom Boddickerom a k moci sa dostáva zákerák Dick Jones, ktorý si Mortonovu vraždu objednal. RoboCop musí zviesť súboj so svojim robotickým rivalom ED 209, ktorý tesne vyhráva vďaka EDovej neschopnosti chodiť po schodoch, dozvie sa, že jeho rodina žije nový život, je takmer zničený, no za pomoci parťáčky Lewisovej znovu vzchopený a pripravený na záverečný masaker. Masakrálny masaker. Správne naservírovaná efektná smršť akcie a násilia. V tom je Verhoeven, ach – ten zatracovaný Verhoeven, skutočne najlepší.

Kým Kanaďan David Cronenberg tému cyborgov a ľudí meniacich sa na iné formy života či neživota využíva viac temne, viac „umelecky“ a svojsky zvrátene a kóduje do nich svoje myšlienky o postupnej premene človeka na stroj, človeka, ktorý vo svete mobilov, internetu, implantátov, plastickej chirurgie, moderných technológii a mikročipov prenecháva čoraz viac svojich ľudských funkcií na techniku, stroje a roboty, Verhoeven, génius prvoplánového šokovania a solídne postavenej komerčnej zábavy túto tému využíva na jednoduchú a efektnú zábavu. Spomienky stroja na jeho minulý život, záverečný obraz, pri ktorom si RoboCop uvedomí svoje vlastné meno, to všetko sú len presne povolené náznaky toho, že sa nejedná o robota, ale v jadre aj o človeka, no neslúži to na vybudenie divákovej pozornosti a jej upriamenie na problém cyborgov, ale slúži na to, aby človek popri tej neutíchajúcej dávke akcie mal priestor na uvoľnenie a dokonale vypočítaný koridor na malú dávku emócií. Z tohto pohľadu je RoboCop filmom urobeným podľa platných a osvedčených pravidiel Hollywoodu. Ale čo ho robí výnimočným? Čo spôsobilo, že tento film odštartoval mnoho seriálov, animovaných, hraných, kopec filmových pokračovaní, comixov a kníh a nespočet hračiek a reklamných predmetov? Je to preto, že Holanďan Verhoeven je odvážnejší než ktokoľvek iný, a aj keď je jeho filmová vízia nenáročná a spadá do „nízkych“ žánrov, má jasnú predstavu. A tá predstava je brutálna. Krvavá. Akčná. Technicky na mimoriadne vyzretej úrovni. A ide si za ňou bez kompromisov ako RoboCop ulicami Deotroitu.

RoboCop je jedným z najznámejších sci-fi akčných filmov. Tri roky po Terminátorovi prišiel ďalší cyborg, jeden z najslávnejších vo filmovej histórií. Pritom je však RoboCop žánrovo veľmi blízky westernu. Western z budúcnosti. Ak už nič, tak prinajmenšom samotný odkaz na westernové filmy je spôsob, akým Murphy tasí svoju zbraň (upravená Beretta 93R). Ale aj samotná téma pomsty osamelého hrdinu s kamennou tvárou (á la Clint) stojaceho proti celej bande gangsterov. Klasika v skoro každom westerne. Jediný rozdiel je, že pomstiteľ je napoly robot a to, čo chce pomstiť, je jeho vlastná smrť.

Zopár zaujímavostí z natáčania a okolo filmu:

Jedným z inšpiračných zdrojov RoboCopa je aj akčný hrdina Marvelovských comixov – Iron Man (ktorý čoskoro bude mať svoj vlastný film), tento comix je dokonca vidieť aj v jednej zo scén;

RoboCop je druhým americkým filmom Paula Verhoevena. Keď prečítal po prvýkrát scenár, znechutený ho odhodil. Potom si ho však prečítala Verhoevenova manželka, ktorá Paula presvedčila, aby projekt nezavrhol a chopil sa jeho réžie;

Exteriéry mesta Detroit boli točené v Dallase, pretože budovy v hlavnom meste Texasu údajne vyzerali futuristickejšie;

Počas filmovania v horúcom Dallase roku 1986 strácal Peter Weller, predstaviteľ RoboCopa, denne skoro kilo a pol váhy len tým, že sa potil v obleku RoboCopa;

Osobný asistent Petera Wellera, Todd Trotter, bol tiež zodpovedný, okrem iného, za audio kazetu s nahrávkou „RoboMusic“, ktorú Weller počúval, aby ho udržala medzi zábermi v charaktere RoboCopa. Okrem Trottera a Wellera nikto iný nevedel, čo je na páske nahraté, aj keď mnohí fanúšikovia sa domnievajú, že nahrávka obsahovala rôzne robotické zvuky;

RoboCop mohol byť okorenený o mnoho brutálnejších scén, napríklad zabitie Boddickera, ktorému mal RoboCop roztrieskať hlavu svojou mechanickou rukou na kašu, ale Verhoeven od týchto záberov upustil, pretože sa domnieval, že by sa to cenzorom nemuselo páčiť, podobne smrť jedného z Boddickerových poskokov menom Joe mala byť o dosť brutálnejšia, obsahujúc svorku psov, trhajúcich Joeovo telo nabodnuté na kole;

V trajlery je použitá hudba z Terminátora;

Storyboard obsahoval pôvodne aj nikdy nenatočenú scénu, ako RoboCop navštevuje svoj vlastný hrob;Hlas robota ED 209 patrí producentovi filmu Jonovi Davisonovi;

Robotí oblek RoboCopa bol navrhnutý Robom Bottinom;

Bob Morton je zabitý Boddickerom vo svojom byte, keď oslavuje s dvomi dievčatami. Mortonov vchodový zvonček znie presne tak isto ako vchodový zvonček domu, kde býva spisovateľ, ktorého ženu znásilnia vo filme „Mechanický pomaranč“;

Pôvodne bola rola RoboCopa plánovaná pre Arnolda Schwarzeneggera, usúdilo sa však, že Arnold je príliš svalnatý, takže sa nezmestí do robocopovského obleku;

Predlohou príbehu RoboCopa sú anime série „8th Man“ (1965);

Hlavný záporný predstaviteľ drogového šéfa Boddickera bol Kurtwood Smith – vo filme si cameo zahrala aj jeho skutočná manželka. Hrala sekretárku v riaditeľstve OCP;

Píše sa rok 2006. Doba, ktorou pri točení RoboCopa autori mysleli „blízku budúcnosť“, v ktorej sa dej tohto filmu odohráva. Žiaden cyborg, ktorý je v službách polície alebo štátu ešte neexistuje, ale ak si človek v hlave zrekapituluje všetky vynálezy a technické vymoženosti doby, zistí, že Verhoevenova vízia nie je vzdialená skutočnosti. A práve preto je RoboCop stále populárny. Alebo – aj preto . . .

Vysokorozpočtový, mainstreamový, akčný. Taký je RoboCop. Nenáročná zábava pre masy, ale rozhodne zábava kvalitná a na úrovni, technicky, remeselne a vizuálne dotiahnutá na maximum, s neodmysliteľným verhoevenovským brutalizmom, pamätnými hláškami a scénami. Usaďte sa a buďte dobrí, lebo tento policajt nemá zľutovania!

PART MAN, PART MACHINE, ALL COP.

Originálny názov: RoboCop
Krajina: USA
Rok: 1987
Minutáž: 102 minút
Réžia: Paul Verhoeven
Scenár: Edward Neumeier, Michael Miner
Kamera: Sol Negrin, Jost Vacano
Hudba Al Jourgensen, Nivek Ogre, Basil Poledouris
Hrajú: Peter Weller, Nancy Ellen, Ronny Cox, Kurtwood Smith, Miguel Ferrer, Robert DoQui, Ray Wise…

---