Hviezdna brána

Nemecký režisér Roland Emmerich je u nás známy najmä vďaka filmom Deň nezávislosti, Univerzálny vojak, či Deň po tom. Málokto však vie, že tento milý pán má na svedomí aj dnes kultový film Hviezdna brána (Stargate) a to nie len z režisérskej stoličky, ale aj ako spoluautor scenára. Privolal si na pomoc kamaráta Deana Devlina a spolu napísali celosvetovo známe riadky. Roland Emmerich sa nakrúcaniu scifi filmov venoval už od študenských čias

Historik a lingivsta Daniel Jackson (James Spader) prišiel s teóriou, že pyramídy nie sú prejavom vyspelej kultúry starovekého Egypta, ale slúžia ako pristávacie plochy pre vesmírne lode. Kolegovia ho vysmiali a netušili, že mladý doktor má pravdu. Stretol sa s doktorkou Catherine Langfordovou (Viveca Lindfors), ktorá mu povedala, že v šesťdesiatych rokoch sa v Gíze našlo kruhové zariadenie a nikto nie je schopný prísť na jeho funkciu. Podľa nej to môže dokázať len dr. Jackson. Daniel si teda zbalil pár vecí a pohrúžil sa do niekoľko týždňovej práce na tomto artefakte. Napokon našiel odpoveď (netušiac, že zbytok tímu o tom vie a je to len skúška pred jeho ďalšou prácou) – kruhové zariadenie sa nazýva Hviezdna brána a slúži na cestovanie galaxiou vytvorením červej diery. Vláda zostavila tím vojakov, ktorý vedie plukovník Jack O`Neil (Kurt Russel). Nasleduje ich cesta na planétu Abydos, ktorá je dvojčaťom starovekého Egypta a dozvedia sa, že Jacksonova teória o pristávacích plochách pre mimozemské plavidlá bola pravdivá. Ako praví americkí hrdinovia sa rozhodli pomôcť technologicky nerozvinutým obyvateľom pieskovej planéty (tí stále veria, že ich zotročovateľ je egyptský boh Ra) a doktor Jackson sa zatiaľ pokúša nájsť cestu domov.

Základným kameňom filmu sú uveriteľné herecké výkony a veľkolepá výprava. Herecké obsadenie pritom bolo zložené z priemerných hercov a pomaly zachádzajúcej hviezdy Kurta Russela, ktorého film vyniesol opäť na výslnie. Ich výkony boli absolútne reálne a s postavami boli dobre zžití. James Spader sa dokonale vcítil do role roztržitého vedca dr. Jacksona a mal pekný prízvuk v staroegypčtine. Ostatní herci zo Zeme boli potlačení na úkor abydosanov, ktorí však svoje minúty využili na plný plyn.

Jemné humorné scény o rozdieloch a spoločných znakoch našej planéty s Abydosom len umocnili príjemnú atmosféru filmu. Dôležitou zložkou tejto snímky je aj hudba a úvodná téma je notoricky známa. Na svedomí ju má David Arnold.

Dôležitou súčasťou je aj opora o dejiny, v ktorých Roland Emmerich našiel perfektné miestočko na realizovanie sa. Staroveký Egypt a jeho kultúra majú divákovi stále čo ponúknuť a on sa úspešne vyhol mnohým klišé z okolia múmií a podobne. Primiešal do toho trošku sci-fi, vynašiel im vlastný prístroj na cestovanie medzi planétami a dobrodružstvo sa mohlo začať. Vzhľadom na dobu nakrúcania film disponuje kvalitnými vizuálnymi efektmi, ktoré sú založené na jednoduchosti. Obyvateľom Abydosu stačí len vidieť zamaskovaných sluhov falošného boha Ra a bez výhrad mu slúžia. Pozemskí návštevníci však pomerne rýchlo zaujmú stanovisko a všimnú si, že Ra-ova moc je len vyspelou technológiou.

Snímka bola ocenená šiestimi cenami. Medzi nimi aj Saturn Award, niečo sa ušlo aj Emmerichovi, či Davidovi Arnoldovi za skomponovanú hudbu. Film bol dokonca nominovaný aj na prestížnu cenu Hugo, ktorú žiaľ nezískal. Jednou z najväčších výhier bol počet fanúšikov, ktorý si žiadali repete. Pôvodne mal Emmerich v úmysle nakrútiť ešte dva filmy, aby z tohto úspešného kultu vznikla trilógia. Do cesty sa mu votrel Deň nezávislosti a Stargate nechal tak.

Otvorených možností sa ujalo americké štúdio MGM a vznikol nemenej úspešný seriál Stargate SG-1. Roland Emmerich a Dean Devlin však seriál vôbec nepovažujú za pokračovanie pôvodného filmu (podľa nich je ním pätica kníh od spisovateľa Davida Foxa). Hlavnou dejovou líniou seriálu boli dobrodružstvá pozemského tímu, ku ktorým sa vrátil dr. Jackson z Abydosu. V seriáli však hrali len dvaja herci z pôvodného filmu a to Alexis Cruz (Skaara) a Erick Avari (Sha`urin otec Kasuf). Scenáristi obsadili do hlavnej úlohy plukovníka O`Neilla (vo filme sa písal len s jedným l) Richarda Deana „McGyvera“ Andersona a ďalších hercov, ktorí sa stali slávnymi vďaka tomuto seriálu. Doktora Jacksona stvárnil vtedy len dvadsaťšesť-ročný Michael Shanks a roly sa zhostil bravúrne.

Po vzniku seriálu sa však fanúšikovia rozdelili. Jedna polovica zobrala ponúkanú možnosť ako pokračovanie ich obľúbeného filmu, tá druhá (počtom menšia) tvrdí, že seriál nenasleduje za filmom a celý vývoj deja sa mal uberať iným smerom. Isté však je, že po minuloročnom ukončení Stargate SG-1 sa stalo toto dielo fenoménom a držiteľom niekoľkých rekordov. V Guinessovej knihe je zapísaný ako najdlhšie sa plynule vysielaný sci-fi seriál, má nepredstaviteľné čísla fanúšikov a za desať rokov svojej existencie bol ovenčený mnohými cenami. Cesta SG-1 sa však nekončí. Producenti sa rozhodli nakrútiť ešte dva filmy, ktoré by mali mať svoje televízne premiéry niekedy v priebehu budúceho roka a momentálne beží štvrtá séria úspešného spin off-u Stargate Atlantis, ktorý sa odohráva v susednej galaxii.

Hviezdna brána ponúkla množstvo možností a je len na producentoch a scenáristoch, ako sa k tomu postavia. Povráva sa, že onedlho sa začne pracovať na ďalšom spin off seriáli, ktorý sa bude odohrávať opäť v inej galaxii, a tak sa nemusíme báť, že by nás fenomén Hviezdnej brány opustil tak skoro.

Originálny názov: Stargate
Krajina: Francúzsko / USA
Rok: 1994
Minutáž: 121 min
Réžia: Roland Emmerich
Scenár: Roland Emmerich, Dean Devlin
Kamera: Karl Walter Lindenlaub
Hudba David Arnold
Hrajú: Kurt Russell, James Spader, Viveca Lindfors, Alexis Cruz, Mili Avital, Leon Rippy, John Diehl, Carlos Lauchu, Erick Avari