Frajer Luke

Filmy z väzenského prostredia vždy patrili k tomu najlepšiemu, čo mohol divák na filmovom plátne vidieť. Spájajú v sebe odvekú túžbu človeka po slobode, po dokázaní vlastnej neviny a sú zaujímavou sondou do sveta, ktorý bežný človek len tak ľahko neuvidí a ktorý je preňho veľmi zaujímavý vďaka úplne iným pravidlám ako v skutočnom živote. Navyše tieto filmy ešte zvyčajne obsahujú rôzne úvahy nad témou viny a neviny. A vrcholom filmu je vždy útek, ktorý je buď dopredu dokonale premyslený, alebo sa len tak náhodou podarí. Medzi najznámejšie filmy tejto kategórie patria klasiky ako Most cez rieku Kwai, Vykúpenie z väznice Shawshank, Zelená míľa, Motýlik alebo Veľký útek. Téma je spracovaná napríklad aj v zámorí mimoriadne úspešnom a kvalitnom seriáli Prison Break (kvalita tohto seriálu sa často prirovnáva k Lost). Medzi týmito skvostami sa ale nachádza ešte jeden film, pohodový Frajer Luke.

Film je adaptáciou knihy spisovateľa Donna Pearcea – Cool Hand Luke, ktorá sa stala v USA bestsellerom, a tak po tomto úspechu muselo logicky nasledovať filmové spracovanie. Hlavnou postavou filmu je Lucas „Luke“ Jackson, ktorý ako vojak získal mnohé vyznamenania, ale po prepustení sa len tak poneviera a nakoniec ho zatknú v jednom malom mestečku za úplnú blbosť – opitý odsekával parkovacím automatom hlavy. Za tento prečin (aj za pár ďalších menších) sa dostane do väzenia, ktorého „rekreanti“ majú za úlohu rôzne pomocné práce pri cestách, napríklad sekajú trávu popri krajnici cesty. Luke si veľmi rýchlo získa sympatie väzňov, najmä svojím ľadovým pokojom a odporom voči pravidlám (odpor, ktorý má každý človek v sebe) a stane sa v podstate ich lídrom a istým spôsobom aj žijúcou legendou.

Luke je v podstate človek, ktorý sa nevie v ľudskej spoločnosti „dostať do kože“ a tak pravidlá spoločnosti neprijíma a s potešením ich porušuje. Ale spoločnosť takýchto ľudí samozrejme nenechá len tak a snaží sa ich pomocou represívnych opatrení vrátiť späť do „normálu“. Ale postava Luka si práve vďaka tejto snahe neprijať pravidlá niekoho mocnejšieho získava obdiv ostatných väzňov a takisto aj diváka. Už pri vstupe do väzenia, keď nováčikom hovorí riaditeľ väznice pravidlá, vidieť ako sa Luke uškŕňa a komentuje text, čím už vopred poukazuje na to, že on sa s týmito pravidlami len tak ľahko nezmieri a trestná samotka bude jeho druhým domovom.

Film obsahuje viacero kúzelných scén, ktoré zostanú v pamäti vari každého diváka. Asi najznámejšou je scéna, keď sa Luke z dôvodu budovania reputácie podujme na jednu zvláštnu stávku – v priebehu jednej hodiny musí zjesť 50 uvarených vajec. Len málo trestancov je ochotných staviť práve na Luka, počet vajec je naozaj hrozivý, ale stávka sa nakoniec skutočne uskutoční, za čo môže najmä väzeň prezývaný Dragline, ktorý bol najprv Lukovým nepriateľom (pre jeho ľadový pokoj) ale nakoniec sa stal jeho najväčším „uctievačom“. Scéna prípravy stávky a samotného jedenia je majstrovsky natočená, najmä povzbudzovanie stávkujúcich a samotný výkon Luka – kúzelný úsmev, keď vyčerpaný leží na posteli je už len čerešničkou na torte. Druhá známe scéna bola neskôr mnohokrát použitá v ďalších filmoch. Trestanci v neznesiteľnej horúčave musia sekať trávu a prechádzajú okolo jedného domu, kde príťažlivá blondínka (navyše sporo odetá) umýva a lešti svoje auto neskutočne zvodnými pohybmi. Týmto svojim konaním trápi väzňov oveľa viac, ako im môžu ublížiť palice dozorcov, keď vidia ako je krásne na slobode.

Pohodová atmosféra filmu ale končí, keď sa Luke dozvie, že jeho matka zomrela. Dozorca ho pre hrozbu prípadného úteku radšej zavrie na samotku, ale ihneď po pustení z malej búdy Luke neúspešne utečie. Po tom ako ho chytia, sprísnia jeho väzbu, nevyhne sa ani bitke (ktorú prijíma so stoickým pokojom a s cynickými hláškami). Po takomto sprísnení sa podujme na ďalší útek, ktorý je oveľa úspešnejší ako predošlí pokus a dokonca pošle svojim kámošom do väzenia svojskú pohľadnicu. Ale aj na tomto úteku ho chytia a vrátia späť, Luke ale začína myslieť na ďalší útek…

Rolu Luka stvárnil modrooký playboy Paul Newman pre ktorého to bola asi životná rola, a bude sa navždy spájať s jeho menom (aj keď hral v ešte vo viacerých slávnych a kvalitných filmoch). Jeho pohŕdavý výraz voči dozorcom, kúzelný úsmev a šibalské pohľady už jednoducho patria k postave Frajera Luka. Newmanovi pohodovosť Luka, ale aj jeho dramatické momenty pasujú a ani raz nebadať, že by úlohu nezvládal, práve naopak – Oscar zase minul skvelý výkon, Newman ho nedostal, ostala mu len nominácia. Zlatú sošku ale dostal jeho herecký kolega George Kennedy za úlohu Draglina. Kennedy si za svoju rolu toho naháča skutočne zaslúžil, ale Newman bol aj tak o mnoho lepší.

Frajer Luke možno po rokoch môže niekoho svojim rozťahaným tempom občas nudiť, ale napriek tomu film zostáva stále nadmieru kvalitným. Výkon Paula Newmana, klasická réžia Stuarta Rosenberga a myšlienkový presah filmu sú zárukami kvality stále. A práve idea filmu, že človek sa nemá podriadiť spoločnosti na úkor vlastnej individuality bude aktuálna vždy.

Originálny názov: Lucky Luke
Rok: 1967
Réžia: Stuart Rosenberg
Scenár: Donn Pearce, Frank Pierson
Kamera: Conrad L. Hall
Hudba: Lalo Schifrin
Hrajú: Paul Newman, George Kennedy, J.D. Cannon, Lou Antonio, Robert Drivas, Strother Martin, Jo Van Fleet, Morgan Woodward, Luke Askew, Robert Donner, Dennis Hopper, Wayne Rogers, Harry Dean Stanton, Joe Don Baker