Originálny názov: The Rite
Žáner: horor, triler, dráma
Minutáž: 114 minút
Krajina: USA
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Mikael Håfström
Scenár: Michael Petroni, Matt Baglio
Kamera: Ben Davis
Hudba: Alex Heffes
Hrajú: Anthony Hopkins, Colin O’Donoghue, Alice Braga, Ciarán Hinds, Toby Jones, Rutger Hauer, Marta Gastini a ďalší
Keď sa v kinách objaví novinka s tematikou exorcizmu, niektorí nehororoví fanúšikovia pobavene dvíhajú obočie a iní aj kútiky. Kútiky som podvihla i ja, ale po tých 114 minútach kŕčovito zvierajúc opierku sedadla, mi s kútikmi padla aj sánka. Okrem toho sa mi opäť potvrdila teória, že čím častejšie sa v záverečných titulkoch objavujú švédske mená, tým menej býva divák sklamaný.
Úprimne, pri slove exorcizmus divák v kine neočakáva bohvieaký intelektuálny zážitok. Hororový žáner však s intelektuálmi v radoch kinosál ani nepočíta, pokiaľ nejde o nejaké kultové dielo. Po vzhliadnutí traileru k filmu Rituál, neprišlo žiadne „wau“ a nedostavilo sa ani zaváhanie typu „čo ak motyka vystrelí“. Obrovským lákadlom a azda aj ťahúňom celej marketingovej kampane filmu bol však Anthony Hopkins. A tých, ktorých priláka napriek nemastným neslaným útržkom z filmu, celkom určite nesklame.
Michael pomáha otcovi umývať mŕtvoly a upravovať ich ako tak dôstojne pred poslednou rozlúčkou. Vyrastať v rodine fundebráka neprináša práve krásne zážitky z detstva. Dom plný mŕtvol však aspoň otupí myseľ a vystuží ju ochranou pred strachom. Nič pre slabé žalúdky, ale ani pre mladého sympatického mladíka. Kariéra v rodine je ale jasne predurčená- fundebrák alebo kňaz. Michael si volí to druhé. Po štvrročnom štúdiu teológie však začína pochybovať o svojej viere. Jeho učiteľ v ňom vidí potenciál a preto ho posiela do Ríma na seminár exorcismu. Ani tu však Michaela neopúšťajú pochybnosti. K pravde ho privádza až neortodoxný exorcista otec Lucas, ktorý o prítomnosti Boha a Diabla dokáže presvečiť aj toho najzarytejšieho ateistu.
Pochybnosti hlavného hrdinu o viere či už v Boha, alebo Diabla sú silným argumentom a ťahúňom celého príbehu. Práve pochybnosti udržiavajú divákovu myseľ v pozore. Michael sa snaží všetky výsledky, ktoré by mohli potvrdiť prítomnosť diabla v tele obetí, spochybniť vedeckými teóriami. Odhaľuje triky kňazov a argumentuje zúfalstvom ľudí, ktorí sú schopní uveriť v čokoľvek, i vo vlastnú posadnutosť. Po niektorých scénach je divák už načisto zmätený a aj ten najortodoxnejší realista začne zvažovať prítomnosť nadpozemských vecí. Režisér manipuluje s pochybami diváka podobne ako s pochybami hlavného hrdinu a má tak v hrsti celú divákovu pozornosť.
Na tak laxnú tému, akou exorcizmus je, disponuje Rituál veľmi slušnou dialógovou výbavou. Predlohou k filmu bola kniha novinára Matta Baglia, ktorý pátral po stopách vzniku exorcistu ako profesie. Napriek tomu, že na začiatku filmu sa uvádza, že film je nakrútený podľa skutočných udalostí, je potrebné brať túto informácu s rezervou. Jedinou skutočne overiteľnou pravdivou informáciou je, že Baglio bol prítomný pri „výrobe“ a zrode nových exorcistov. To čo sa však odohráva pri samotnom vymetaní diabla môže byť vo veľkej miere predstavivosť tvorcov filmu. Výborný scenár diváka nenudí, vyhýba sa klišoidným replikám a napriek občasným vtipným hláškam drží diváka v neustálom napätí.
Treba vyzdvihnúť aj špeciálne efekty, ktoré pôsobia veľmi prirodzene a nerušivo. Ani absurdné snové sekvencie o možnej existencii diabla nekazia celkovú atmosféru. Tým, že hlavný hrdina neustále pochybuje a spochybňuje diablovu existenciu, zostáva aj divák v očakávaní, či ide len o kňažský trik, alebo skutočnú nadprirodzenú realitu. Scény, v ktorých vstupuje do tiel obetí diabol, sú uveriteľné, nevystupňované do absurdných výjavov z béčkových hororov. Kamera, ktorá zachytáva odohrávajúcu sa dráma väčšinou zhora ešte umocňuje silu okamžiku a rešpekt pred situáciou, ktorá sa pred ňou odohráva. Film tak nepokulháva ani pri vyhrotených scénach.
Azda najväčší pomyselný potlesk zožne po vzhliadnutí snímky starnúci Anthony Hopkins. Svojou mimikou a šialenými gestami exceluje a zatieňuje tak zvyšok mladšieho hereckého ansáblu. Pološialenstvo, s ktorým má skúsenosti už z kultového Mlčania jahniatok, dopadá na úrodnú pôdu. Potvrdzuje tak, že ešte nepatrí do starého železa, ani do béčkovej produkcie. I keď je jeho postava jednoznačne najzaujímavejšou z celého filmu a divák sa doslova teší na jehu prítomnosť v scéne, mladší herci pri ňom neupadajú do zabudnutia. Mladý Colin O´Donoghue síce konkurovať Hopkinsovmu fenoménu nemôže, drží sa však nadmieru statočne.
Napriek prvotným pochybnostiam o kvalite, prináša film napínavý zážitok. Na prvý pohľad odsúditeľný, no na druhý rozhodne pozoruhodný. Na svoj žáner ide rozhodne o prekvapivo nadpriemerný počin, avšak zabudnuteľný.
