V dňoch 15. až 17. septembra sa v Bratislave, v priestoroch Správy účelových zariadení (SÚZA) uskutočnil už III. ročník medzinárodného festivalu Comics Salón 2006. Podrobné informácie o tejto akcii ste si mohli prečítať na stránke www.comics-salon.sk. Na podobnom festivale som doposiaľ nebol. Priatelia ma však na to v minulosti už častokrát upozorňovali a v plnej miere mi odporúčali, aby som ho rozhodne navštívil. Comicsy síce príliš nepoznám a ani ich nečítam, ale filmy, pre ktoré sa stali predlohou, milujem. A tak som sa rozhodol, že si tento ročník už nenechám ujsť.
;void(0);)
;void(0);)
Všetky informácie o festivale sú uvedené na spomínanej internetovej stránke, takže sa nebudem príliš venovať programu, ale skôr atmosfére a pocitom. Comics Salón som navštívil v sobotu (16.9.). Pestrý program začínal už o 9:00 hod. premietaním animovaných snímkov Karcoolka a Prince of Tennis – the movie. V priestoroch SÚZA sa totiž nachádzajú dve premietacie miestnosti – veľká sála, v ktorej sa premietali komerčnejšie filmy a malá sála, určená výhradne animovaným japonským snímkom. Pri vstupe do budovy som prešiel klasickou kontrolou vstupeniek, avšak s tým rozdielom, že k zakúpenej vstupenke dostal každý jeden návštevník malý darček v podobe troch časopisov. Len škoda, že sa jednalo o staršie čísla.
Prechádzam obrovským vestibulom, v ktorom som sa mohol zúčastniť rôznych stolových a kartových hier, občerstviť sa nápojom alebo obloženou žemľou, pozrieť si malú výstavu rôznych anime obrázkov a amatérsku tvorbu návštevníkov festivalu. V priestoroch recepcie sa nachádza aj šatňa, kde si možno zakúpiť aj charakteristické tričko festivalu. Vstupujem do veľkej sály. Práve sa začína premietať Karcoolka a musím priznať, že i keď nepozerám animované filmy, tento snímok ma celkom zaujal a aj príjemne rozosmial. Paralelne s premietaním filmov prebiehali aj rôzne prednášky a súťaže. A tu sa už dostávam k hlavnému negatívu celej tejto akcie. Tento „problém“ je však zrejme charakteristický pre všetky podobné festivaly. V tom istom čase totiž prebieha viacero aktivít a človek je nútený vybrať si iba jednu z nich, pretože nedokáže byť súčasne na dvoch alebo viacerých miestach. Niekto dá (musí dať) prednosť kinu, iný súťaži alebo prednáške. Osobne však patrím hlavne k milovníkom filmov, a tak som sa väčšinou zdržiaval vo veľkej, prípadne malej sále.
Po skončení Karcoolky mi dobre padne trochu sa občerstviť (kofola za veľmi prijateľnú cenu vždy spoľahlivo osvieži) a nadýchať sa čerstvého vzduchu, ale na to mi ostáva len niekoľko minút, pretože o chvíľu už začína ďalší film, tentokrát akčný horor Underworld: Evolution. Do sály som pribehol tesne pred začiatkom a zistil som, že je potrebné chodiť aspoň o 10 minút skôr, aby sa človek aj dobre posadil… O 12:00 hod. tento pseudofilm konečne skončil a ja som len ľutoval, že som radšej nedal prednosť nejakej podnetnej prednáške alebo akémukoľvek anime snímku, pretože Underworld: Evolution je naozaj veľmi zlý film. Myslím, že keby som sa 100 minút pozeral na fotku Kate Beckinsale, mal by som z toho oveľa väčší umelecký zážitok. Dospel som k názoru, že Len Wiseman skrátka nevie točiť filmy. Je to taká režisérska karikatúra.
;void(0);)
;void(0);)
Popoludní si idem radšej pozrieť zaujímavú výstavu rôznorodých komicsových kresieb a postupne navštevujem aj ďalšie „salóniky“. V Games salóne sa už naplno hrá Counter Strike, Quake 4 a rôzne iné počítačové hry. Pred monitormi sedia poväčšinou deti s vekovým priemerom cca 15 rokov a ja len s údivom pozorujem týchto mladých fanatikov a ich obdivuhodné výkony. Vo vedľajšom salóne je predajňa Brloh, kde som strávil asi 40 minút listovaním v rôznych komicsoch a fantasy knihách. Zaujali ma natoľko, že som si niektoré dokonca kúpil. Hneď oproti je miesto, kde sa ďalší nadšenci naplno oddávajú hraniu na konzolách PlayStation 2. Odbila 13. hodina a 30. minúta a hlad už volá. Odchádzam do reštaurácie, kde si môžem okrem konzumácie jedla zahrať aj stolovú hru Warhammer. Dávam však jednoznačne prednosť jedlu, pretože hlad je sviňa. Obed bol celkom obstojný, ale obsluhu by som prirovnal skôr k rakovine, ako k obyčajnej bolesti hlavy…
Po výdatnom jedle ma napadlo, že by som mohol zavítať aj na nejakú zaujímavú prednášku. Vo Fantasy salóne práve prebieha výklad Ďura Červenáka o jeho novej knihe s názvom Ruskí bohatieri. Redaktor filmového mesačníka, spisovateľ a komicsový fanúšik je v skutočnosti neobyčajne rozhľadený človek s obrovským zmyslom pre humor. Okrem vysvetľovania nám prečítal aj niekoľko riadkov zo svojej pripravovanej publikácie, druhej časti fantasy príbehu Bohatier. O jeho tvorbe som doposiaľ nič nevedel, ale po tejto prednáške mám sto chutí si v najbližšej budúcnosti niečo od tohto zaujímavého človeka prečítať.
O 15:30 hod. má začať premietanie filmu X-Men: Posledný vzdor a po skúsenostiach z predošlých filmov som do sály prišiel radšej o 15 minút skôr, aby som si obsadil čo najlepšie miesto. V miestnosti však ešte stále prebieha Karaoke show, kde sa spieva výhradne v japončine. Mladí speváci sa veľmi snažia, ale tréma je zrejme silnejšia ako oni a výsledok je niekedy (bohužiaľ) neznesiteľný. Zlatá Superstar! Je 15:45, karaoke stále nekončí a ja už začínam byť nervózny. Tretích X-Menov som už síce dva krát videl, no mám ich v obľube natoľko, že som sa už nevedel dočkať, kedy ich uvidím opäť (DVD má výjsť až v októbri a to je ešte ďaleko, nie?). Trpezlivosť našťastie ruže prináša. Film začal cca o 20 minút neskôr, ale predsa. Počas premietania však došlo k menšiemu technickému problému. Asi po pol hodine od začiatku totiž preskočil dej do poslednej tretiny filmu (premietač si zrejme pomýlil kotúče…). Túto chybu našťastie organizátori takmer okamžite (cca 5 minút) napravili a my sme si mohli naplno vychutnávať túto akčnú pecku. Počas filmu a na jeho konci som okrem toho zažil niečo nevídané. Viacerí diváci začali spontánne tlieskať (v kine!!!), z čoho som mal obrovskú radosť, pretože s podobnou reakciou som sa ešte v živote nestretol. Tak to má asi byť!
;void(0);)
;void(0);)
X-Meni skončili, na Dobu ľadovú 2 už nie som zvedavý a tak sa odoberám opäť do Fantázia salónu, kde sa koná ďalšia zaujímavá prednáška. Lucia Droppová pripravila tému o drakoch ako úžitkových zvieratách, spojenú s ukážkami z rôznych filmov, v ktorých sa vyskytoval tento zvláštny tvor. S jej výkladom som bol v celku spokojný, len ma zarazilo, že medzi ukážkami nebol spomenutý napríklad najznámejší „dračí“ film – Dračie srdce alebo drsný akčný postapokalyptický snímok Vláda ohňa. Nemenej interesantná bola aj prednáška s názvom Harry Potter vs. Mytológia, kde som sa dozvedel množstvo zaujímavostí o týchto knihách a o ich autorke.
Okolo 20:00 hod. som sa premiestnil do veľkej sály, kde ešte chvíľu pozerám na Egyptskú animáciu Mohameda Ghazala. Je to neskutočne prepracovaná tvorba a nemenej zábavná, ale po celom dni som už dosť unavený a pomaly zaspávam. Je na čase odísť. Škoda, pretože na 23:00 hod. je naplánovaná predpremiéra hororu Silent Hill. Som však spokojný, domov odchádzam s hrejivým, neopísateľným, ale rozhodne pozitívnym pocitom, že som spoznal niečo nové a perfektne som sa zabavil. Už teraz sa teším na ďalší ročník…
Zdroj fotografií: www.comics-salon.sk
