Hoci sme to minulý mesiac voľajako nestihli, mesačné prehľady najnádejnejších filmov v nasledujúcom mesiaci sa stanú pravidelnou rubrikou CinemaView. November si pre vás pripravil o čosi slabšiu ponuku ako máva šťavnaté leto a do trhákmi nabitého decembra je ešte ďaleko. Takže z ponuky vyzeráme snímky s najlepším potenciálom, ktorých osud je beztak neistý.

Prvý týždeň, premiéra 3. novembra:

Vymedzený čas
Vymedzený čas má veľmi zaujímavú a – odhliadnuc od prebiehajúceho súdneho procesu týkajúceho sa podozrení z vykradnutia knihy publikovanej už v šesťdesiatych rokoch – aj originálnu premisu. Predstavte si, že v retro zariadenej budúcnosti sa preplnená planéta prehýba pod ťarchou ľudstva, a tak môžete pokojne žiť iba do 25 rokov. Potom je to už iba na vás, či si na ďalší čas na tejto Zemi zarobíte, alebo nie. Peniaze sú passé a na svete je nová elita storočných dvadsiatnikov, ktorí ovládajú „zásoby času“. Film Vymedzený čas napísal a aj zrežíroval Andrew Niccol, scenárista romantickej drámy Terminál (2004), kriminálneho trileru Obchodník so smrťou (2005) a známej Truman show (1998), ktorá sa až v troch kategóriách uchádzala o pozláteného naháča Americkej akadémie. Ambicióznosť jeho projektom teda nikdy nechýbala.

Poznáte to zvláštne zlovestné „ticho pred búrkou“. Ak dlho nie je v rádiu počuť Justina Timberlak, môžete sa staviť, že v priebehu niekoľkých mesiacov uvedie do kín pár filmoch. Už v niekoľkých projektoch dokázal, že má ako herec čo ponúknuť a, našťastie, si nenamýšľa (ako viacerí jeho kolegovia), že zvládne obe kariéry naraz. V tomto sci-fi trileri zosobní Willa Salasa, chudobného robotníka, ktorý so svojou matkou (Olivia Wilde) stoja na kraji smrti deň čo deň. Hrou osudu sa na jeho osobných hodinách ocitne viac ako storočie času. Následne je obvinený z vraždy muža, ktorý mu tento čas daroval a dobrovoľne sa odobral na onen svet. Will teda uniká pred úradmi a hodlá urobiť v zabehnutom poriadku revolúciu. Vymedzený čas je jednou z tých snímok, pri ktorej neviete vopred povedať, či pôjde o šťavnatý prepadák alebo revolučný trhák. Tak či onak, tento námet má značný kultový potenciál, preto ak neusmeje masovo, svojich verných divákov si určite nájde.

Perfect Days
Perfect Days je divadelná hra škótskej spisovateľky Liz Lochheadovej, ktorú režisérka Allice Nellis prvýkrát naštudovala už v roku 2003 pre dosky Divadla Na Zábradlí. Tu sa hra s úspechom uvádzala až sedem sezón. O filmovej adaptácii sa vo Veľkej Británii rozmýšľalo už dlho, štyri roky práva vlastnila verejnoprávna BBC. Na film režisérku vraj prehovárala aj samotná spisovateľka, no neodolala až keď ju oslovil producent Rudolf Biermann. Hru prepracovala do filmovej podoby, pridala scény, ktoré boli dovtedy iba súčasťou dialógov a začalo sa aj preobsadzovanie rolí. Divadelní herci totiž po siedmych rokoch vekovo výrazne postúpili.

V hlavnej úlohe úspešnej, ale bezdetnej Eriky sa teda ukáže Ivana Chýlková. Komédia sa začína oslavou jej štyridsiatych narodenín, ktoré jej pripomínajú, že musí so svojim životom niečo urobiť. Má vlastnú televíznu šou, veľký a luxusne zariadený byt s veľkou terasou, exmanžela, ktorý si našiel dvadsaťročnú milenku, no jej zostáva iba jeden neperspektívny mladý nápadníka, ktorého si zahral Vojtěch Kotek. Zvyšok ansámblu tvorí Zuzana Kronerová ako jej nevyspytateľná matka, Bob Klepl ako bývalý manžel a Ondrěj Sokol ako jej najlepší homosexuálny kamarát. Štúdio Universal má vraj film pod drobnohľadom, a tak v prípade úspechu producent dúfa i v anglický remake.

Druhý týždeň, premiéra 10. novembra:

Jaskyňa zabudnutých snov

Legenda nemeckého filmu, režisér (a spisovateľ) Waren Herzog, ktorý sa v našich kinách naposledy uviedol vydarenou, i keď trochu nedocenenou krimidrámou Zlý poliš s Nicolasom Cage-om v hlavnej úlohe, po roku prichádza s dokumentárno-historickým projektom Jaskyňa zabudnutých snov. Za celkom poetickým názvom sa skrýva ojedinelý film.

V roku 1994 archeológovia vo Francúzku nájdu v dovtedy uzavretom jaskynnom systéme nástenné maľby a iné dôkazy prítomnosti človeka staré 20 tisíc rokov. Ide o najstarší objav svojho druhu vôbec. Keďže celé prostredie je veľmi nestabilné, do jaskyne je pre verejnosť zakázaný vstup. Herzog bol prvým a možno i posledným filmárom, ktorému bolo dovolené v nej pracovať. Vytvoril tak jedinečný dokument, ktorý však navyše dokázal posunúť na ďalšiu úroveň. Stal sa tak širšou výpoveďou či úvahou režiséra o človeku.

Štvrtý týždeň, premiéra 24. novembra:

Polnoc v Paríži

Neviem, kto písal oficiálny popis k tomuto filmu, ale zabudnite na to, čo ste čítali. Polnoc v Paríži je úplne o niečom inom. Woody Allen sa opäť vracia v tej najlepšej forme. Tentokrát napísal a zrežíroval inteligentnú a šarmantnú komédiu s celkom normálnym hrdinom v podaní Owena Wilsona. Ten tu predvádza štýl hrania a komiky, ktorý mu je vlastný, ale mnohí v jeho postave vidia i samotného Allena. Evidentne si obaja sadli viac ako dobre. Wilsonová postava, scenárista Gil s románopiseckými ambíciami, rieši zásadné otázky života. Napriek úspechu nie je so životom spokojný, srdce ho ťahá inam. Nakoniec nachádza podporu a pomoc na veľmi netradičnom mieste.

V ďalších úlohách sa objavila celá plejáda zaujímavých hercov. Popri známych menách ako Rachel McAdams, Marion Cotillard, Adrien Brody a Michael Sheen to boli aj výborne obsadení Alison Pill, Corey Stoll či Kathy Bates. Film sme už videli, a tak ho môžeme len a len odporúčať. Ide o veľmi dobrú komédiu. Viac čoskoro v našej recenzii.

Vojna bohov

Táto snímka bude mnohým pripomínať 300 a dokonca na tom pracujú rovnaký producenti. Odohráva sa to v antickom Grécku, ale príbeh je tentokrát založený výlučne na mytológii a neopiera sa o žiadne historické udalosti. Tvorcovia tak mali voľnú ruku. Príbeh sa odohráva v čase po porážke Titanov bohmi. Kráľ Hyperion (Mickey Rourke), v mytológii jeden z Titanov, vyhlasuje vojnu celému ľudstvu. Jeho cieľom je navyše získať mýtickú zbraň, pomocou ktorej by mohol oslobodiť ostatných Titanov z Tartarusu a opäť tak prinavrátiť ich vládu nad svetom. Olympijský bohovia síce vedia, čo sa na Zemi deje, podľa zmluvy však nemôžu zasahovať do diania medzi ľudmi. Zeus (Luke Evans) však tajne poverí Theseusa (Henry Cavill), syna Poseidona a prvého kráľa Atén, aby sa vydal zachrániť svoju domovinu a bohov od záhuby.

Réžia bola zverená do rúk indickému režisérovi Tarsemovi Singhovi, ktorý sa výborne uviedol dobrodružným fantasy filmom Pád (The Fall, 2006). V nej si dal veľmi záležať na vizuálnej (výtvarnej) stránke a nechal sa viackrát počuť, že v prípade Vojny bohov sa chce inšpirovať renesančným umením. Je v ňom potenciál na to, aby nešlo len o obyčajný film.

Arthur zachráni Vianoce

Možno je to iba mojou detinskou povahou, no animovaná komédia Arthur zachráni Vianoce nemohla chýbať v prehľade najočakávanejších filmov novembra. Z britskej produkčnej spoločnosti Aardman sa na plátna kín dostali také komédie ako Slepačí úlet (2008), Wallace & Gromit – Prekliatie králikolaka (2005) alebo Spláchnutý (2006). Táto vianočná komédia má byť prvou z dvojice projektov, ktoré sú plodom dvojročnej spolupráce so spoločnosťou Sony Pictures Entertainment (tým druhým je stop-motion animovaná komédia Piráti! Spolok babrákov, ktorá k nám podľa súčasných plánov zavíta v apríli budúceho roka).

Rodinný film Arthur zachráni Vianoce je o malom dievčatku, ktoré zostane pri rozdávaní darčekov opomenuté. Je aj o tom, ako odvaha najmenej šikovného z klanu vianočných dodávateľov zachráni Vianoce a darček jej cez všetky prekážky a, samozrejme, počas „neočakávaného“ dobrodružstva doručí. Popri tom sa nám poodhalí „preinštitucionalizovaný“ mechanizmus Vianoc, ktorému chýba akékoľvek sviatočné čaro. Keď sa teda velenie rozhodne, že jedno dievčatko za to nestojí, je čas vytiahnuť staré sane a prevetrať soby a vŕzgajúce kosti Arthurovho 136 ročného deduška. Uznávam, Vianočných komédií bolo, je a aj bude veľa – viac či menej originálnych – no ak nepostačí meno Oscarového nominanta Petra Baynhama na scenári, tak práve animačné štúdio Aardman je tým esom v rukáve, ktoré dokáže z otrepaných tém a námetov vyťažiť prekvapivo milé a srdečné dielo.