Seminář ruských filmů patrí medzi najstaršie špecializované filmové podujatia, ktoré vznikli na moravskom území. Tento rok vstúpi do tretej dekády svojej existencie, keď sa v pohraničnom meste Hodonín uskutoční už jeho 21. ročník. Od piatku 21. až do nedele 23. novembra 2014 predstaví verným aj novým návštevníkom rôznorodý program, pozostávajúci z 15 filmových premietaní na tohtoročnú ústrednú tému premien ruskej identity.

Kolekcia filmov je dramaturgicky rozdelená do viacerých tematických blokov. Divácky najatraktívnejším je zaiste súbor diel, reflektujúci premeny identity v súčasnej ruskej kinematografii. Ťahúňom sekcie bude bez pochýb novinka uznávaného režiséra Andreja Zvjaginceva Leviafan (Leviatan), ktorá sa dostane do oficiálnej slovenskej distribúcie až 4. decembra 2014. 140-minútová dráma muža a jeho rodiny, bojujúcej proti mocenským praktikám miestneho starostu, je metaforickým obrazom smerovania dnešnej spoločnosti a fungovania oligarchického štátneho aparátu nielen v putinovskom Rusku. Snímka Leviafan sa nedávno stala národným ruským ašpirantom na cudzojazyčného Oscara a ešte pred pol rokom získala pre Zvjaginceva a jeho kolegu Olega Negina cenu za najlepší scenár na MFF v Cannes.

Na rovnakom filmovom festivale získal tento rok hneď tri ceny radikálny debut ukrajinského tvorcu Myroslava Slabošpyckého, ktorého Európska filmová akadémia nominovala v kategórii objav roka. Kriminálnu drámu Plemya (Kmeň) otvára scéna príchodu teenagera Sergeja do internátnej strednej školy, kde sa mladík postupne vyrovnáva s všadeprítomnou skazenosťou ostatných spolužiakov v rámci celej komunity handicapovaných študentov. Spoločensky nepríjemnú tému filmu – obsadeného odvážne a novátorsky hluchonemými nehercami – mapuje scenárista, producent a režisér Slabošpyckyj absenciou akéhokoľvek hovoreného slova výhradne v znakovej reči, divácky však zároveň neprispôsobivo bez použitia jazykového prekladu v titulkoch.

Naopak medzi dielami, zaoberajúcimi sa premenami identity v súčasnej ruskej kinematografii, nájdeme aj snímky, určené práve širokej verejnosti. Veľkorozpočtová životopisná dráma Legenda 17 Nikolaja Lebedeva je audiovizuálnym portrétom Valerija Charlamova, famózneho 8-násobného hokejového majstra sveta a dvojnásobného olympijského víťaza, ktorého o tretiu najcennejšiu športovú trofej senzačne pripravil roku 1980 univerzitný reprezentačný výber USA. Pre bežné publikum bude nemenej zaujímavá aj dobrodružná dráma Geograf globus propil scenáristu, režiséra a strihača Alexandra Veledinského. Príbeh mladého, finančne nezabezpečeného biológa Viktora Služkina, učiaceho zemepis na strednej škole, sa postupne stáva trpkým sledom vŕšiacich sa problémov so študentmi, vedením školy, vlastnou manželkou a hlavne s fľaškou alkoholu.

Seminář ruských filmů sa počas príprav svojej dramaturgickej koncepcie snaží každoročne pripomenúť životné výročia dôležitých osobností teritoriálnej kinematografie. Pri príležitosti nedávneho jubilea 80 rokov režisérky a scenáristky Kiry Muratovej, najvýznamnejšej žijúcej ženskej ruskojazyčnej filmárky, sa rozhodol hodonínsky Seminář zostaviť vo svojom programe reprezentatívny výber troch autorkiných diel. Napriek dve a pol hodinovej minutáži je kriminálna tragikomédia Nastrojščik (Ladič, 2004) určite divácky najprístupnejším filmom Kiry Muratovej, keďže zobrazuje pomerne tradičný príbeh o mladom zamilovanom pianistovi, neváhajúcom okrádať dve postaršie dámy v prospech svojej partnerky. Podstatne rozporuplnejšia poviedková krimidráma Tri istorii (Tri príbehy) vyvolala značný rozruch už v dobe svojho vzniku roku 1997. Autorka sa v nej zamerala na trojicu brutálnych historiek o plánovaných vraždách, v ktorých mieša zdanlivú bezcitnosť postáv s bohatou sivo-šedou paletou temných odtieňov humoru. Vrcholným dielom čiastočnej Muratovej retrospektívy na Semináři ruských filmů, ale aj režisérkinej filmografie vôbec, je spoločensko-kritická dráma Asteničeskij sindrom (Astenický syndróm) z roku 1989.153-minútový kontroverzný počin, ktorý sprevádzali aj v dobe vrcholiacej perestrojky v Sovietskom zväze zásahy cenzúrnych orgánov, získal po nelegálnom vývoze na MFF v Berlíne vo februári 1990 Zvláštnu cenu poroty. Disproporčne nesúrodý film, rozdelený na kratšiu čiernobielu a dlhšiu farebnú časť, zachytáva životné tápanie dvojice hrdinov na pozadí slabnúceho a krachujúceho režimu kedysi pevných pravidiel.

Okrem Kiry Muratovej vzdá Seminář ruských filmů úctu aj ďalším – dnes už však zosnulým – tvorcom. Pri príležitosti nedožitých 70. narodenín herca Olega Jankovského a 85. výročia narodenia jeho hereckého kolegu Rolana Bykova sa na podujatí premietne vojnová tragikomédia z roku 1968 Služili dva tovarišča (Slúžili dvaja kamaráti). V nej sa dvojica vojakov v závere porevolučnej občianskej vojny koncom roku 1920 náhodou dostáva k nepoškodenej a technologicky vyspelej francúzskej kamere značky Pathé, aby z nich spravila nečakaných priateľov. Po nedeľnej projekcii dobovej snímky Jevgenija Karelova bude Seminářpokračovať v téme hľadania a premien identity v 20. rokoch minulého storočia premietaním raritnej kópie nezvukového filmu Zemlja (Zem)z roku 1930. Opus magnum Alexandra Dovženkaa jedno z vrcholných diel sovietskej nemej kinematografie sa odohrá s živým klavírnym sprievodom na počesť výročia 120. narodenín slávneho ukrajinského tvorcu. Posledným veľkým filmom chýrnej montážnej školy a nadväzujúcim ukrajinským titulom Plemya bude zakončený tematický okruh premien identity 21. ročníka prehliadky Seminář ruských filmů.

Prehľad programovej dramaturgie – Seminář ruských filmů 2014:

Premeny identity v súčasnej ruskej kinematografii

Leviafan (Leviatan, r. Andrej Zvjagincev, 2014)
Plemya (Kmeň, r. Myroslav Slabošpyckyj, 2014)
Legenda 17 (r. Nikolaj Lebedev, 2013)
Geograf globus propil (r. Alexandr Veledinskij, 2013)
Rasskazy (Poviedky, r. Michail Segal, 2012)

Premeny ruskej identity v tvorbe Kiry Muratovej

Nastrojščik (Ladič, r. Kira Muratova, 2004)
Tri istorii (Tri príbehy, r. Kira Muratova, 1997)
Asteničeskij sindrom (Astenický syndróm, r. Kira Muratova, 1989)

Premeny identity v dokumentárnej reflexii

Vai viegli but jaunam? (Je ľahké byť mladým?, r. Juris Podnieks, 1986)
Predstavlenie (Predstavenie, r. Sergej Loznica, 2008)
Zvony nad Tbilisi (r. Pavel Kolaja, 2012)
+ XIX saukunis qartuli qronika (Gruzínska kronika 19. storočia, r. Alexandr Rechviašvili, 1979)

Hľadanie a premeny identity v 20. rokoch minulého storočia

Služili dva tovarišča (Slúžili dvaja kamaráti, r. Jevgenij Karelov, 1968)
Zemlja (r. Alexandr Dovženko, 1930)

Viac informácií o podujatí Seminář ruských filmů nájdete na stránkach kina Svět

Rozhlasovú reláciu s témou Seminář ruských filmů si môžete vypočuť zo záznamu na internetových stránkach Rádia Devín (v rámci webu RTVS):

Účasť na prehliadke Seminář ruských filmů môžete potvrdiť na FB

Cornon J. Kedro