/Hudba: Hans Zimmer

Čím viac sa na niečo tešíte, tým viac ste potom sklamaní, keď niekto nesplní vaše predstavy a očakávania. Prví Piráti Karibiku, ktorých má na svedomí Klaus Badelt sa mi napriek výraznej elektronickosti a relatívnej jednoduchosti veľmi páčili. Táto hudba totiž disponuje mimoriadne chytľavými motívmi, z ktorých priam vyžaruje melodickosť a harmonickosť. Hovorí sa, že už na prvých Pirátoch mal Hans Zimmer veľký podiel, i keď je pod nimi podpísaný len Badelt.

Pokračovanie megaúspešného snímku s podtitulom „Truhlica mŕtveho muža“ ma však sklamalo. Je to nezaujímavá, nevýrazná a miestami doslova nudná hudba. Zimmer na rozdiel od svojho predchodcu využíva živý orchester, trochu zložitejšie variácie a dokonca pridáva pár nových motívov. V tomto prípade to však bohužiaľ nestačí. Ako celok pôsobí hudba povrchne a namiesto chytľavých motívov (ktoré sú počuť veľmi zriedkavo) sa dočkáte len nudných orgánových pasáží, ktoré skôr otrávia ako rozveselia. Sú dve možnosti. Buď mal Zimmer na kompozíciu veľmi málo času (čo nie je zriedkavý jav) alebo tento projekt jednoducho odflinkal. Osobne sa prikláňam skôr k prvej alternatíve. Nehovorím, že Badeltovo dielo bolo dokonalé, ale Zimmer je predsa len trochu iná kategória, ako jeho kolega z Media Ventures. Som presvedčený, že viacerí priaznivci filmovej hudby celkom oprávnene očakávali, že keď si pokračovanie vezme na starosť sám veľký šéf, pozitívny výsledok bude nesporne lepší a dosiahne omnoho vyššiu úroveň. V skutočnosti však Zimmerovi Piráti nedosahujú ani svojho predchodcu. A tak som sa na nich tešil…

Ak máte radi Hansa Zimmera a nebojíte sa trochu náročnejšej hudby, radšej siahnite po nedávnom Da Vinciho kóde. Mimochodom, pri počúvaní druhých Pirátov odporúčam ignorovať posledný Bonus Track – He’s A Pirate, za ktorý je zodpovedný DJ Tiesto. Ten rámus je fakt neznesiteľný.

/