;void(0);)
Hudba: Patrick Doyle
Pokiaľ vám meno Patrick Doyle nič nehovorí, je mi vás úprimne ľúto. Dvorný skladateľ Kennetha Branagha má za sebou naozaj pestrú hudobnú minulosť. Frankenstein, Hamlet, Needful Things, Sense and Sensibility alebo naposledy Harry Potter and the Goblet of Fire predstavujú len niektoré z jeho najznámejších soundtrackov. Pre jeho tvorbu sú typické výrazné, často až veľkolepé, melodické a precítené motívy, ktoré sú ľahko zapamätateľné. Na vrchole je hlavný motív, ktorý sa počas soundtracku obmieňa, je dopĺňaný, rozvíjaný a na konci neraz dotiahnutý až k absolútnej monumentálnosti.
Nanny McPhee nie je v tomto smere žiadnou výnimkou a tento Doyleov počin je viacerými považovaný za najlepší OST roka 2005. Takže, pokiaľ ste o tomto skladateľovi ešte nikdy nepočuli a doposiaľ nevlastníte žiaden z jeho soundtrackov, neváhajte. Toto je bezpochyby reprezentatívny kúsok. Očarujúca rozprávka o nezbedných deťoch, ktoré nedokáže skrotiť žiadne opatrovateľka (teda až na jednu…) je mimochodom veľmi slušne natočená (samotný snímok, ktorý sa objavil v septembri v našich kinách teda rozhodne odporúčam). No nebyť Doyleovej hudby, zážitok z nej by bol omnoho menší. Zaujímavé je, že ústredný motív je na začiatku len naznačený (počas prvých troch skladieb).
Skladateľ ho však postupne rozvíja počas celého soundtracku a na konci prichádza niečo ako „hudobný orgazmus“ v podobe poslednej kompozície s názvom Snow In August a vy si budete priať, aby táto melódia hrala na vašej svadbe… Je to vrchol celého soundtracku, vyššie to už skrátka nejde. Niečo také je možné skomponovať len s obrovskou láskou, ktorá je cítiť takmer z každej skladby, v ktorej je tento motív rozvíjaný. Nežné sláčiky, lesné rohy, klarinet, zvončeky, harfa, v pozadí ženské vokály a mnoho ďalších nástrojov tvoria dokonalú harmóniu. Podobne veľkolepú melódiu k padajúcemu snehu skomponoval asi len Danny Elfman k filmu Edward Scissorhands…
Prišiel som, počul som, nadšený som. Odchádzam šťastný, dojatý a okúzlený. Patrick Doyle opäť exceluje!
