Zlatý kompas

Originálny názov: v

Žáner: fantasy
Minutáž: 114 minút
Krajina pôvodu: USA/UK
Rok: 2007
Prístupnosť: MP

Réžia: Chris Weitz
Scenár: Chris Weitz
Kamera: Henry Braham
Hudba: Alexandre Desplat
Hrajú: Nicole Kidman, Daniel Craig, Dakota Blue Richards, Ben Walker

Recept na výrobu fanstasy sa zdá byť úplne jednoduchý a vhodný aj pre začínajúceho spisovateľa, či scenáristu. Základom je klasické rozprávkové čiernobiele rozdelenie postáv na tie zlé a tie dobré. Druhým krokom je stvoriť svet, ktorý vychádza z toho nášho, ale zároveň musí obsahovať isté fantastické prvky, ktoré z tohto sveta urobia niečo veľmi zaujímavé pre čitateľa/diváka. Hlavný hrdina by mal byť buď malý chlapec, respektíve dievča, ktorý (ktorá) nemá vôbec poňatie o čo ide, ale dokáže pre dobrú vec vykonať veľké činy. K tomu mu zvykne pomáhať nejaký čarovný predmet, alebo mocná bytosť. A najlepšie je, keď daný hrdina je súčasťou pradávneho proroctva, ktoré sa traduje z generácie na generáciu. Zdá, že pomocou týchto rád je napísanie úspešného fantasy príbehu úplne triviálnou záležitosťou. Opak je ale pravdou. Správne fantasy musí mať logiku príbehu a mytologické pozadie nesmie vyzerať, ako keby ho autor vymyslel pri ceste autom do práce. Postavy by mali konať rozumne, mali by mať nejaké tajomstvá a ich charakter by nemali byť plocho zobrazený, ako je to v spomínaných rozprávkach (aj keď fantasy žáner má k nim veľmi blízko). Ale hlavne by správne fantasy malo mať v sebe niečo zaujímavé, nejaký “šmrncovný“ prvok, ktorý ho bude odlišovať od stovky podobných príbehov.

Ako to vyzerá, keď sa toto všetko a ešte mnoho viac podarí sme mohli vidieť v prípade trilógie Pána prsteňov, či už v kultovej knižnej podobe, alebo v Jacskonovom filmovom spracovaní, ktoré v maximálnej miere zužitkovalo kvality knižnej predlohy. Takisto aj Harry Potter s istými výhradami sa dá považovať za ukážkový príklad kvalitného fantasy. Ale fantasy filmy, ktoré prichádzali do našich kín v poslednej dobe len ťažko by sa mohli označiť za to pravé fantasy, ktoré dokáže v priebehu jedného večera diváka preniesť do úplne iného sveta. Stačí spomenúť napríklad príliš detskú Narniu, alebo nepodarený Eragon a hneď máme tu ukážky, ako môže vyzerať nepodarený fantasy film, napriek tomu, že knižné predlohy neboli slabé (úplne nepodarky ako napríklad Prebudenie tmy radšej nespomínam). Minuloročný kasový úspech Narnie na konci roka je dôvodom, že práve teraz je v našich kinách ďalšia adaptácia fantasy knihy. Jedná sa konkrétne o adaptáciu mimoriadne úspešnej knihy His Dark Materials: Northern Lights od spisovateľa Philipa Pullmana, ktorá vyšla v USA pod názvom The Golden Compass a pod takým názvom vznikol aj film.

Lyra Belacqua je mladé dievča, ktoré sa nikoho a najmä ničoho nebojí, aspoň sa tak snaží pôsobiť. Lyra je sirotou a žije v Jordan College medzi vysokoškolákmi, kde sa o ňu stará Lord Asriel, ktorý nie je práve osobou medzi vládnucou vrstvou veľmi obľúbený. Vo svete, kde žije Lyra (vyzerá ako Anglicko 19. storočia s viacerými modernými prvkami) vládna takzvané Magisterium, obdoba Rímskokatolíckej cirkvi v období najväčšieho boja proti kacírstvu, ktoré nemá rado kreatívnych a inteligentných ľudí ako je práve Asriel. Jedného dňa sa ale spokojné dni jej detstva skončia, keď Asriel odíde severne na výskum a malú Lyru si zoberie zo sebou pani Coulterová. Lyre daruje rektor College pred odchodom vzácny artefakt, Zlatý kompas, ktorý jej má pomôcť pri jej ceste. Lyra sa následne stane súčasťou veľkých udalostí, kde nebude núdza o dobrodružstvo a kde bude musieť preukázať značnú dávku odvahy a umu…

Príbeh Zlatého kompasu je určite veľmi zaujímavý a poriadne rozvinutý v knižnej predlohe. Režisér a takisto aj autor scenára Chris Weitz sa rozhodol do filmu preniesť takmer všetko hlavné čo je v knihe a to v čase pod dve hodiny. Toto rozhodnutie sa mu asi veľmi nevydarilo, keďže príbeh filmu je rozprávaný ako hurikán, keď si divák ani nestačí uvedomiť kto je kto (samozrejme, že aj v tomto fantasy sú rôzne netradičné rasy) a už je tu ďalšia scéna s novými skutočnosťami. Jedine divák, ktorý si prečítal knižnú predlohu pred sledovaním môže ako tak chápať všetky súvislosti vo filme, ťažko ale divák, ktorý ide do kina bez akejkoľvek znalosti predlohy. Veľmi pekne je ale vo filme viditeľná analógia medzi Magisteriom a cirkvou, kvôli ktorej viacerí cirkevní predstavitelia odsúdili už knižnú predlohu a takisto nie príliš radi privítali film.

Príliš veľké tempo rozprávania má ale jednu výhodu, keď divák sa ani nestihne veľmi nudiť. Príbeh jednoducho prináša stále niečo nové, Lyra je raz tu, raz tam a keď ste stratili niť príbehu, alebo ste niečom nechápali tak vám to môže byť v podstate aj jedno, keďže dobrodružnú časť filmu si bez problémov vychutnáte aj keď niečomu vo filme nechápete. Samozrejme ale musíte rezignovať na to, že budete chápať všetkému. Ku kladným stránkam filmu takisto patrí aj veľmi dobré herecké obsadenia na čele s Dakota Blue Richards ako Lyrou, ktorá je veľmi presvedčivá ako nebojácna ba až drzá dievčina, ktorá dokáže bez problémov riešiť vážne problémy. Takisto aj Nicole Kidman ako diabolská a úlisná pani Coulterová a fúzatý Daniel Craig ako Lord Asriel nerobia hanbu svojmu menu, ale najmä Craig mal veľmi málo priestoru na plátne. Z vedľajších postáv zaujme najmä Sam Elliott ako neskrotný dobrodruh Lee Scoresby.

Zlatý kompas je teda fantasy film, ktorý má veľa kladných vlastností, je zábavný, vizuálne veľmi dobre urobený (najmä scéna bitky medzi ľadovými medveďmi), má kvalitných hercov, zaujímavé fantasy prvky a určite sa pri ňom nebudete nudiť. Takisto má ale aj svoje záporne atribúty medzi ktoré patrí najmä scenár, ktorý rozpráva príbeh v extra zrýchlenej verzii, ktorá spôsobuje to, že divák len tak jemne lizne svet Pullmanovej predlohy. Takisto veľmi nešikovne je film ukončený, keď je ako keby náhle ukončený len s dialógom, ktorý obsahuje niečo ako upútavku na druhý diel v ktorej vlastne dozvieme, že prečo by sme si mali pozrieť pokračovanie. V podstate je to aj nutné pre pochopenie celého príbehu, keďže príbeh vlastne vôbec nebol ukončený. Tieto dve hlavné negatíva sa dajú vcelku prežiť a ak sa nebudete príliš zamýšľať nad príbehom a nebudem vám vadiť znalosť pozadia príbehu len tak z rýchlika, budete sa baviť. Ak ste naopak čítali predlohu, alebo ste od posledného Pána prsteňov žiadne nové fantasy nevideli, tak si z koncového hodnotenia odčítajte minimálne jednu hviezdičku.