Životy tých druhých

Originálny názov: Das Leben den Anderen

Žáner: dráma
Minutáž: 139 minút
Krajina pôvodu: SRN
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Florian Henckel von Donnersmarck
Scenár: Florian Henckel von Donnersmarck
Kamera: Hagen Bogdanski
Hudba: Gabriel Yared, Stéphane Moucha
Hrajú: Martina Gedeck, Ulrich Mühe, Sebastian Koch, Ulrich Tukur, Thomas Thieme, Hans-Uwe Bauer, Herbert Knaup

Nemecká hraná tvorba je v poslednej dobe známa cez nepreberné množstvo priblbých televíznych seriálov, ktoré pravidelne zapĺňajú vysielací čas našich televízii, bez ohľadu na častú absurdnosť a stupiditu takýchto výtvorov. Napriek tomu sme mohli vidieť aj zopár kvalitných normálnych filmov z nemeckej produkcie, ktoré zachraňujú česť Nemecka. Napríklad také filmy režiséra Toma Tykwera (Lola beží o život, Princezná a bojovník, alebo posledný Parfume: Príbeh vraha), thriller Experiment, alebo kontroverzný film Pád Tretej ríše. A aj film Good bye Lenin! sa dočkal slušného medzinárodného úspechu, aj keď mu bola vyčítaná až zbytočná nostalgia za dobou Východného Nemecka. K tejto téme sa vracia aj najnovší nemecký film v našich kinách, takisto úspešná dráma Životy tých druhých.

Dej filmu sa začína v roku 1984, keď sledujeme kapitána východonemeckej tajnej polície STASI Gerda Wieslera, ako učí budúcich agentov – vyzvedačov techniky, ako sa dajú najľahšie zlomiť vypočúvané osoby, aby povedali všetko čo chce agent počuť. Následne ide Wiesler so svojim nadriadeným a zároveň aj bývalým spolužiakom do divadla na premiéru novej hry renomovaného a režimom obľúbeného dramatika Georga Dreymana, kde sa majú stretnúť s ministrom kultúry. V tejto hre účinkuje v hlavnej úlohe Dreymanova žena, herečka Christa-Maria Sielandová, do ktorej sa minister Hempf zamiluje a nariadi STASI, aby sa zamerala na Dreymana a našla naňho niečo kompromitujúce, napriek jeho lojálnosti režimu.

Tejto úlohy sa zhostí práve Wiesler, ktorý so svojím týmom technikov nainštaluje do bytu dramatika všetky možne odpočúvacie zariadenia. Wiesler si následne zriadi na povale bytovky svoje stanovište, kde typickým nemeckým pedantným spôsobom dlhé hodiny počúva všetko, čo sa deje dole v byte Dreymana a následne píše správy pre STASI. Pomaly začne spoznávať denný režim spisovateľa a známej herečky a značne dlhý čas nemôže na Dreymana nájsť niečo kompromitujúce. Keď sa ale zabije Dreymanov bývalý spolupracovník, veci sa dajú do pohybu, čo ale zmení nielen Dreymana, ale aj Wieslera…

Režisérom a zároveň aj scenáristom filmu je mladý Florian Henckel von Donnersmarck, ktorý (ako jeho meno naznačuje) vyrastal v bohatej západonemeckej rodine a tak život v NDR na svojej koži nemohol zažiť. Napriek tomu úlohu vytvoriť správnu atmosféru strachu a úzkosti sa mu podarilo zvládnuť veľmi kvalitne, čomu asi najviac pomohla štvorročná príprava filmu. Narácia film plynie značne pomalým tempom v často až dokumentárnom štýle a dej sa odohráva v typických socialistických budovách, ktoré samy o sebe svojou architektúrou a šedivosťou sú výbornými prostriedkami na vytváranie potrebnej atmosféry. Takisto použitie pôvodných budov STASI pri scénach vypočúvania pridáva rozprávaniu filmu punc realistickosti. Spracovanie filmu je jednoducho na veľmi vysokej úrovni a snáď nejako podobne to aj reálne mohlo vyzerať (aj keď istým riešeniam vo filme by sa aj mohlo vyčítať zjednodušenie, stále ale ide o nadpriemerné spracovanie). Kvalitu spracovania ale trochu znižuje dĺžka filmu (138 minút), keď niektoré scény by mohli byť bez problémov skrátené. Keď sa ale správne naladíte na spôsob rozprávania, nemusíte si dĺžku filmu vôbec všimnúť.

Von Donnersmarckovi sa podarilo do hlavných úloh vybrať veľmi vhodných hercov, medzi ktorými výrazne vyniká Ulrich Mühe ako kapitán Wiesler. Jeho agent STASI je svedomitý introvert pre ktorého je jeho práca zmyslom života. Len málokedy z počiatku prejavuje svoje skutočné emócie, alebo vôbec len myšlienky, ale ku koncu filmu sa dôsledkom udalostí mení aj on. Sebastian Koch ako dramatik Dreyman je zase mužom, ktorý sa zmieta ako keby medzi dvoma mlynskými kameňmi. Prvým je režim a nutnosť sa mu prispôsobiť a druhý protipól zase tvorí svet jeho známych umelcov, ktorí na Dreymana pozerajú inak, pre jeho vzťah k režimu. Takisto herečka Christa-Maria Sieland (hrá ju Martina Gedeck) je postavou, ktorá prechádza psychologickým vývojom ku ktorému ju dohnala doba. Celá táto hlavná herecká trojica patrí k najlepším esenciám filmu a každý z nich dokazuje, že existujú aj dobrí nemecký herci.

Životy tých druhých sa dočkali naozaj zaslúženého úspechu doma a aj v zahraničí (ak by ste zabudli, tak pripomínam, že tento film získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film namiesto favorizovaného filmu Pan’s Labyrinth). Návštevu kina v prípade tohto filmu odporúčam každému, kto má chuť sledovať dva a pol hodinový film z prostredia tajnej polície v bývalom Východnom Nemecku v ktorom sa dočká veľmi kvalitného príbehu a takisto výborného spracovania. Nie každému ale tento príbeh a pomalé spracovanie bude asi vyhovovať. Ale ani film nie je určený pre každého…