Odsúdení zomrieť – Otvorené more 2

Originálny názov: Open Water 2: Adrift

Žáner: thriller / dráma
Minutáž: 95 minút
Krajina pôvodu: Nemecko
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Hans Horn
Scenár: Adam Kreutner, David Mitchell
Kamera: Bernhard Jasper
Hudba: Gerd Baumann
Hrajú: : Richard Speight Jr., Ali Hillis, Cameron Richardson, Eric Dane

Už som myslel, že prvýkrát nezačnem recenziu rypnutím do distribútorov, no ľaľa omyl. Film je medializovaný ako pokračovanie Open Water. Aké môže mať pokračovanie film, kde je na šírom mori zabudnutý párik víkendových potápačov? Otázka na mieste. Režisér Hans Horn pritom príbeh Adriftu nosil v hlave dávno ešte pred „prvou časťou“ a až jej úspech (53 miliónové tržby 500-tisícového filmu) rozhýbal papalášov, aby dali jeho vysnenému projektu zelenú. Žiaľ, v Hollywoode sa tak nestalo ani po niekoľko ročnom škemraní, film bol nakoniec natočený mníchovskou spoločnosťou Orange Pictures a ono nešťastné Open Water 2 bolo pridané na prianie amerického vydavateľa. Reklamný ťah, ktorý snímku síce zviditeľnil, ale podľa reakcii na filmových fórach skôr negatívne. Čiže ani remake, ani pokračovanie, ani inšpirácia, tieto dva filmy majú spoločné len veľa vody a veľa smoly. A bodka.

Tri páriky, jedno decko, drahá nablýskaná jachta a vízia pohodového víkendu na vysokej nohe je slušná idylka na to, aby sa niečo poondilo. Ad revidendum po výške v šestici naberá príjemné obrátky, slnko svieti, šampanské tečie prúdom a nerušená nostalgické pohoda sa dá krájať na tučné stejky. Široko ďaleko len pokojná hladina a jasná obloha, ktoré sú (ako to už spravidla býva) predzvesťou nepríjemností. Keďže pomaly pripeká a je jašivá nálada, tak sú razom jeden, druhý, šiesty vo vode. A problém je na svete. Ako sa dostať späť na palubu, keď niekto zabudol spustiť rebrík?

Samotné rozprávanie (už tak celkom strohého) príbehu pojal Hans Horn veľmi skratkovito. Úvodné zábery z VHS-ky nám povedia (okrem toho, že kedysi kdesi boli šiesti kamaráti) veľké prd, a človek je vhodený do skupinky, kde je rozmarná nálada a divák je prísediaci pri vedľajšom stole. Amy prináša na palubu mimino a cez pár ohraných flashbackov zisťujeme, prečo má takú paniku pri pohľade na vodu. Toto (decko, trauma) sú jediné emocionálne ohnivká medzi divákom a filmom, a povedzme si na rovinu, veľmi neoriginálne a prefláknuté. Tým pádom nemožno hovoriť o nejakých prehnaných sympatiách smerom k postavičkám vo vode.

A pritom postavy sympatické sú. Mladí, krásni, príjemní ľudia sú po dvadsiatich minútach vystavení psychickému nátlaku a musia sa snažiť, aby vyzerali podchladene a vystrašene. Že na to veľa netreba, dodávať nemusím a herci svoje umelecké minimum zvládajú s prehľadom. Film sa tak stráni „choroby“ v podobe otravných charakterov, ktorým prajeme skorú a bolestivú likvidáciu. Herci sú všetko v podstate neznáme tváre a akurát Eric Dane sa mihol vo výbornom ultrábéčku Feast (ako hrdina, ktorý vám zachráni prdel) a X-Menoch 3 ako Madox.

Prečo teda relatívne vysoké hodnotenie? Sila filmu je totiž zakotvená v samotnej myšlienke. V predstave, že som vystavený istej smrti, a že to je úplne reálna hrozba. Triviálna chybička, s tak fatálnymi následkami. Pohľad na umierajúcich priateľov v náruči a zvierajúca bezradnosť, že nedokážem zachrániť ani len svoj vlastný život. Toto je presne stav, do ktorého nás chce režisér nahnať a venuje tomu všetku svoju energiu. Technicky je film na výbornej úrovni a spolupráca z mladým kameramanom Bernhardom Jasperom padla na úrodnú pôdu. Clony, filtre, strih a aj výborné podvodné zábery spolu s minimom hudby vytvárajú nervóznu stiesnenú atmosféru a dojem, že naozaj ste do vode. Preto aj po hodine čvachtania neprichádza stereotyp, tak vlastný Open Water jedničke (ktorá bola točená na digitál).

Adrift má veľa chybičiek krásy. Už pri samotných pokusoch o záchranu vám nebude stačiť jedna ruka, aby ste zrátali nevyužité možnosti. Postavy vás veľmi neoslovia, príbeh nenadchne, ale aj cez toto všetko má film potenciál obdariť veľmi skľučujúcim a intenzívnym zážitkom. A to sa cení. Hans Horn mal jasnú predstavu o tom, čo chcel natočiť, a svoj cieľ dosiahol aj na úkor spomínaných nedostatkov. Teraz je už len na vás, cez čo sa prenesiete a pri čom si odpľujete.