Verejný nepriateľ č. 1

Originálny názov: Mesrine: L’instinct de mort

Žáner: dráma/krimi
Minutáž: 113 minút
Krajina pôvodu: Francúzsko/Kanada/Taliansko
Rok: 2008
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Jean-Franćois Richet
Scenár: Abdel Raouf Dafri, Jean-Franćois Richet
Kamera: Robert Gantz
Hudba: Marco Beltrami, Marcus Trumpp
Hrajú: Vincent Cassel, Cécile de France, Gérard Depardieu, Roy Dupuis, Gilles Lellouche, Elena Anaya, Ludivine Sagnier

Filmy, v ktorých sú hlavní hrdinovia kriminálnici (zlodejíčkovia, gangstri, mafiáni, drogoví díleri atď.) majú jeden podstatný spoločný rys. Ich úspech do veľkej miery závisí na tom, či sa tvorcom filmu podarí u diváka vytvoriť sympatie k “zlej“ postave a docieliť, že viac fandí tejto osobe ako “dobrým“ orgánom činným v trestnom konaní, ktoré ochraňujú spoločnosť. Tento stav sa podarilo docieliť scenáristom a režisérom množstva známych a vysoko hodnotených filmov a tento recept bude fungovať asi ešte mnohokrát. Jedným z príkladov je aj nedávno uvedený dvojfilm francúzskej produkcie podľa skutočného života ich enfant terrible menom Jacques Mesrine.

Prvý diel sa volá Verejný nepriateľ č. 1 a pojednáva o živote Mesrina predtým ako dostal práve titulné označenie. Jacques Mesrine už toho v detstve dosť navystrájal, a keď sa vrátil ako vyslúžili vojak domov z Alžírska v roku 1959, tak sa dalo očakávať, že mu poriadna robota nebude príliš voňať. Dal sa dokopy so starým kamarátom, s ktorým začal vykrádať najmä domy bohatých obyvateľov Paríža, čo mu išlo s takou ľahkosťou a bravúrou, že po čase sa dostal až priamo k šéfovi miestnych gangstrov. Týmto sa pre neho začína nový život. Nájde si dokonca aj manželku a užíva si svoje “ťažko“ zarobené peniaze. Takto ideálne to ale dlho nemôže vydržať…

Z francúzskej provinencie sme v poslednej dobe zvyknutí skôr na akčné jednohubky, občas na nerozoznanie od hollywoodskej produkcie (Luc Besson skrátka už nie je v forme ako kedysi). Pritom má však Francúzsko skvelú filmovú históriu v oblasti kriminálok. Stačí si spomenúť aspoň na zopár filmov s Alainom Delononom. Vcelku neznámy režisér Jean-François Richet sa podujal navrátiť žáner kvalitnej gangsterky do filmovej produkcie krajiny galského kohúta, čo sa mu podarilo viac než výborne.

Základom kvalitného spracovania je priam dokonalé vytvorenie atmosféry obdobia, v ktorom sa príbeh odohráva. Či už kostýmy, make-up, alebo autá – všetko pôsobí veľmi autentickým dojmom a vytvorená filmová ilúzia je naozaj na nesmierne vysokej úrovni. Atmosféra by mohla byť akokoľvek dokonalá, ak by bol scenár deravý ako trezor po lúpeží a réžia nápaditá ako zlodejíček pri prvej akcii. Našťastie sa nič táke nestalo. Najmä réžia Richeta je ukážkou toho, ako sa má robiť kvalitný oldschool gangsterský film. Najlepšie to vidieť na scéne úteku z väzenia, ktorá je neskutočne dobre vygradovaná a najmä nakrútená. Kamera a strih vytvárajú u diváka radosť zo sledovania. Rovnako aj počas príbehových scén kamera často využíva rôzne fintičky na umocnenie prebiehajúcich deja.

Vincent Cassel je jedným z najznámejších a najkvalitnejších francúzskych hercov posledných rokov, ale stále mu chýbala životná rola, ktorá by sa automaticky spájala s jeho menom. Teraz ju už má. Ako sa zvykne hovoriť, Cassel sa priam stal Jacquesom Mesrinom a jeho výkonu nie je prakticky čo vytknúť. Či už je Cassel v prestrojení, alebo práve uteká z väzenia, jeho výraz neustále vypovedá o Mesrinovom nezdolnom a arogantnom charaktere viac než hodina dialógov. Ostatní herci vo filme nemajú tak veľa priestoru a tak samozrejme nemôžu ani veľmi vyniknúť. Jedine Cécile De France sa to trocha podarilo.

Verejný nepriateľ č. 1 je skvelým filmom, ktorý ukazuje, že francúzska kinematografia dokáže nakrútiť aj kvalitnú akčnú kriminálku s hlavný hrdinom, ktorého budete zbožňovať a nenávidieť zároveň. Film je síce ukončený tak seknuto, keď v podstate v najlepšom nechávame Mesrina jeho osudu. To je ale samozrejme ďalším dôvodom, prečo si pozrieť druhý diel, ktorý ukončí hviezdnu kariéru najznámejšieho francúzskeho gangstra.