Verejný nepriateľ č. 1 – Epilóg

Originálny názov: Mesrine: L’ennemi public n°1

Žáner: krimi dráma
Minutáž: 140 minút
Krajina pôvodu: Francúzsko
Rok: 2008
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Jean-Franćois Richet
Scenár: Abdel Raouf Dafri, Jean-Franćois Richet
Kamera: Robert Gantz
Hudba: Marco Beltrami, Marcus Trumpp
Hrajú: Vincent Cassel, Ludivine Sagnier, Mathieu Amalric, Gérard Lanvin, Samuel Le Bihan, Oliver Gourmet, Georges Wilson

Ako hovorí stará známa veta, život mafiána je síce krásny, ale poriadne krátky. Príkladov na túto vetu je množstvo, či už v realite okolo nás, alebo v rôznych literárnych a filmových dielach. Dôchodok v tomto povolaní nie je teda bežnou vecou. Vedomý si tohto faktu musel byť aj najväčší francúzsky gangster Jacques Mesrine, ktorého divoký životný príbeh je ako stvorený na filmové spracovanie. Samozrejme neušiel pozornosti filmových tvorcov, čoho dôkazom je dvojfilm, ktorého druhý diel s názvom Verejný nepriateľ č. 1: Epilóg rozpráva práve o ukončení jeho kriminálnej kariéry, ktorá strašila a zároveň fascinovala Francúzov v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

Druhý diel mapuje život Mesrina po jeho návrate zo Severnej Ameriky, keď bol Mesrine už mediálne známy a jeho kúsky poriadne zosmiešňovali políciu, ktorá si s ním dlho nevedela dať rady. I tak sa jej ale podarilo Verejného nepriateľa č. 1 (ako ho začali rýchlo nazývať média) zopárkrát chytiť a zavrieť, ale Mesrinovi sa vždy podarilo nejakým nečakaným kúskom utiecť z osídiel spravodlivosti. Jeho posledný pobyt za mrežami trval až päť rokov, ale kriminálnik sa zaprisahal, že utečie aj teraz, čo sa mu podarilo. Preto sa neúnavný policajný komisár Broussard rozhodne Mesrina zneškodniť stoj čo stoj…

Druhá časť životopisného filmu sa neodlišuje od prvej len názvom a nedá sa povedať, že je to len druhá polovica príbehu. Oba diely sú vcelku dosť výrazne rozdielne, najmä čo sa týka vykresľovania postavy hlavného “hrdinu“. V prvej časti bol Mesrine švihácky gangster, ktorý je skrátka nezničiteľný. Teraz je táto postava zobrazená v oveľa komplexnejšom svetle. Mesrine už nie je ten poloboh z prvého dielu (z hľadiska jeho kriminálneho života), ale Epilóg poukazuje na jeho túžbu stať sa niečím viac, ako len gangstrom. Jacques po príchode z poza oceána objavil navyše čaro medializácie vlastnej osoby, čo využíva vo veľkej miere a podľa toho plánuje aj svoje akcie, často až detinsky sa predvádzajúc. Takisto sa zúfalo snaží nejako ospravedlniť svoje protiprávne konanie ideológiou, najmä na súde, kde vášnivo pranieruje skazenosť spoločnosti, ktorá sa ho chystá odsúdiť.

Celkovo však jeho snaha nemá výraznejšie úspechy a jeho kariéra smeruje ku koncu, ktorý bol naznačený vyššie. Aj z tohto pohľadu je Verejný nepriateľ č. 1 – Epilóg viac dospelejší. Už to nie je taká dobrodružná zábavka šikovného zlodejíčka, ale seriózna analýza konca jedného kriminálnika. Skvelý dojem z tejto premyslenej analýzy je skazený trochu širokým záberom scenára. Niektoré veci mohli byť z filmu vynechané, i keď dá sa argumentovať väčšou komplexnosťou pohľadu na udalosti. Napriek tomu, tieto odbočky rozbíjajú konzistentnosť rozprávania, čo je občas na škodu v porovnaní s inými scénami.

Čo sa týka kvalitatívnej úrovne spracovania filmu, tak v dôsledku nakrúcania naraz spolu s prvým dielom je výprava a technická stránka na rovnakej úrovni, ako pri prvom Verejnom nepriateľovi. Teda na veľmi vysokej. Rozpočet filmu na európske pomery bol nemalý a na filme to poriadne vidieť, ale v dobrom zmysel slova. Rovnako Vincent Cassel predvádza aj v druhom diely svoju životnú úlohu a je skrátka úžasný. Celkovo je tento film iný, ako bol prvý diel, a preto jeho hodnotenie záleží od toho, či máte viac radi dobrodružnú zábavu, alebo psychologické rozbory kriminálnika. Druhý diel navyše má spomínané viaceré hluché miesta, a tak konečný dojem môže byť a aj je horší. Napriek tomu ide o skvelý film a v kontexte súčasnej európskej tvorby sa jedna priam o masterpiece.