Originálny názov: Tyrannosaur

Žáner: dráma
Minutáž: 92 minút
Krajina: Veľká Británia
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Paddy Considine
Scenár: Paddy Considine
Kamera: Erik Wilson
Hudba: Dan Baker, Chris Baldwin
Hrajú: Peter Mullan, Olivia Colman, Eddie Marsan a ďalší

Tyranosaurus (Tyrannosaur, 2011)Úvodná scéna, pološero britskej ulice. Prehrá peniaze a v návale zlosti nakopne milovaného psa. Pár hodín na to ho pochováva. Joseph – nadpriemerne priemerný psychopat, zdevastovaný životom a jediným priateľom – susedkynim synom. Bežné ráno pracovného dňa. Ona sa ponáhľa do svojho malého obchodíka, kde si môže oddýchnuť od „dokonalého“ života. Hannah – zabezpečená, ale týraná ženuška. Dve stratené existencie, druhá viac ako tá prvá – ústredné duo britského filmu Tyranosaurus (Tyrannosaurus).

Ten patrí medzi zjavy anglického filmu súčasnej kinematografie. Tá ukazuje surovú realitu života v Británii, odhaľuje peripetie mladej generácie, no zároveň aj strasti tej staršej. V ostatných rokoch bola prezentovaná napríklad filmom Takéto je Anglicko (This Is England, 2006) Shanea Meadowsa, kde bol fokus na mladých. A práve dvorný herec Meadowsa, Paddy Considine, stojí za zrodom Tyrannosaura. Jeho vzniku predchádzal jeho krátky film Dog Altogether, ocenený roku 2007 soškou BAFTA.

Tyranosaurus (Tyrannosaur, 2011) Tyranosaurus (Tyrannosaur, 2011)

Príbeh sa týka práve generácie staršej, stratenej a neperspektívnej, ktorá je lapená do spárov beznádeje. Joseph stretáva Hannah v jej obchode. Spočiatku je on obeťou a ona spasiteľkou, aj keď neakceptuje jeho názory na Boha (zarytá kresťanka) a prístup k životu. On na oplátku hľadá v rozpoložení jej života ospravedlnenie pre tragédiu toho svojho. Keď však zistí, že sa pod nánosom pohody ukrýva krutá realita ponižovanej a týranej ženy, poskytne jej pomoc. Celý čas však pôsobí ako časovaná bomba. K psychickým skratom ho doháňa aj konanie vedľajších postáv, väčšinou mladíkov (susedkin nabíjač), ktorí sa k nemu správajú s opovrhnutím. Následné vyúčtovanie ich však presvedčí o tom, že Joseph už ozaj nemá čo stratiť a následky z prepnutia sú mu ukradnuté. Uvedomenie si faktu, že človek sa doháňa do krajných prípadov vačšinou sám a že sebakontrola by mala byť na mieste, je prebité externým faktorom, ktorý ovplyvňuje život Hanny (psychicky chorý manžel). Ako keď viete, že máte určitý problém, no neriešite ho a len ho prekryjete niečím novým – veci sa tak len a len kopia, až kým nie je neskoro. Rozmer postavy Josepha sa razom rožširuje, hľadá zmysel a vykúpenie v pomoci Hanne a v jej samotnej.

Môžete sa nazdávať, že ide prakticky o obyčajný film, ale režisér Considine kočíruje scenár so šokujúcou presnoťou, správne dávkuje zaujímavé a vyhrotené scény a bez problémov vám zdemoluje komfort zo sledovania filmu. A to všetko s absolútnou uveriteľnosťou a hutnou dávkou depresie (znásilnenie). Určite je to jeden z tých filmov, ktoré si netreba nechať ujsť. Nápomocné sú mu aj realistická formálna stránka, strohé dialógy podporujúce onu mizériu a najmä herecké výkony. Všetko v rámci britského naturalizmu, ktorému nahráva aj minimum filmovej hudby. Použitý je len pesničkový soundtrack, ku ktorému prispel aj John Boughtwood, v minulosti spolupracujúci aj s Seanom Meadowsom. Peter Mullan a Olivia Colman podali excentricky oslnivé výkony a hlavne vďaka nim si dokážete udržať mierny odstup od diania na plátne, i keď je akokoľvej šokujúce, najmä v závere. Nefandite si, veľmi nedotknutí nezostanete.

Tyranosaurus (Tyrannosaur, 2011) Tyranosaurus (Tyrannosaur, 2011)

Pokiaľ patríte medzi sortu divákov so širším kinematografickým rozhľadom, určite ste zástancami názoru, že európsky film má nad americkým jasne navrch. Britské filmové podhubie je jedným z rodísk silných príbehov a Tyranosaurus je jeho hrdým zástupcom z radov tých novších. Môžeme sa tešiť, čo surovo reálne ponúkne Considine nabudúce. Tentoraz to je ťažký film, v ktorom treba postavy pozorne precítiť a katarzia vás potom priklincuje. Negatívne myšlienky a zlé veci, ktoré sa nám v živote stali, nás poľahky môžu dobehnúť a zmeniť život k horšiemu. Aj zviera má hranicu ponižovania, za ktorou sa zapne pud sebazáchovy.