Tsotsi

Originálny názov: Tsotsi

Žáner: dráma
Minutáž: 94 minút
Krajina pôvodu: VB / JAR
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Gavin Hood
Scenár: Athol Fugard, Gavin Hood
Kamera: Lance Gewer
Hudba: Paul Hepker, Mark Kilian
Hrajú: Presley Chweneyaga, Mothusi Magano, Israel Makoe Percy Matsemela, Jerry Mofokeng, Benny Moshe

Ocenenie Oscar pre najlepší zahraničný film (oficiálne Oscar za najlepší cudzojazyčný film) je zaujímavá kategória v množstve cien udelených Akadémiou, keď toto ocenenie získali v minulých rokoch viaceré skvelé a naopak aj zvláštne filmy, ale vďaka tejto kategórii má svojich troch Oscarov aj československí kinematografia. Medzi netradičné voľby v prípade tejto kategórie patrí aj film Tsotsi, ktorý nepatrí medzi výrazne skvelé filmy, ale v danej konštelácii súperov v boji o tohto Oscara to jednoducho padlo na tento film, keď sa akademici asi báli možnosti udeliť cenu provokatívnemu palestínskemu filmu Paradise Now, ktorý už v našich kinách šiel. Teraz prichádza k nám aj víťazný film Tsotsi v rámci tohtoročného Projektu 100 a tak tieto dva filmy môžeme konečne porovnať.

Príbeh filmu sa odohráva najmä v obrovskom slume, ktorý vyrástol na predmestí juhoafrického mesta Johannesburg. Práve v tomto prostredí žije mladý chlapec Tsotsi, ktorý nikdy nepoznal niečo ako domov a od útleho veku je nútený bojovať o svoju holú existenciu vo svete, kde pre prežitie musíte byť schopný urobiť čokoľvek. Tsotsi sa špecializuje najmä na vykrádanie luxusných domov v nóbl štvrtí, ale problém mu nerobí ani vykradnutie auta. Pri takejto jednej lúpeži nájde Tsotsi v aute niečo, čo mu úplne zmení život a donúti ho myslieť aj na iné veci ako je zločin. Tým niečím je malé dieťa – kojenec, ktoré sa Tsotsi nelogicky rozhodne zobrať so sebou do slumu…

Úvod filmu je veľmi šikovnou variáciou na skvelý film Mesto bohov, keď sledujeme počínania mladého Tsotsiho ako nejakého radového gangstra a do toho hrá rázna hudba zložená najmä z hip-hopu a tvrdého rocku. Úvod je teda veľmi dobrý v danom žánre, potom sa ale film začne meniť, pretože sa z drsného gangsterského filmu o živote v slume postupne mení na psychologickú drámu najmä vďaka prítomnosti dieťaťa, keď kojenec potrebuje istú starostlivosť, čo si musí Tsotsi začať postupne uvedomovať, keď si zároveň začne vytvárať s malým človiečikom puto, ktoré je symbolizované aj tým, že mu dá svoje skutočné meno – David. Tsotsi sa začne meniť nielen v osamotení s dieťatom ale aj vo vzťahu k iným obyvateľom slumu, najmä k žene, ktorú vyberie na kojenie malého. Na genéze ich vzťahu je skvelo vidieť ako sa Tsotsi začne meniť a aj film začne mať hlbší zmysel.

Rozprávanie príbehu je prerušované retrospektívami Tsotsi o jeho nie príliš šťastnom detstve, keď sledujeme nedostatok lásky v rodine, krutú smrť psa a podobné udalosti, ktoré formovali jeho charakter a tieto retrospektívy vysvetľujú chovanie Tsotsiho v prítomnosti. Popri týchto spomienkach na neradostné detstvo ešte hlavný dej obsahuje rôzne epizódy, napríklad opisovanie života Tsotsiho kamarátov, drobných “gangstrov“ a aj debaty Tsotsiho s chlapíkom na invalidnom vozíku. Celý príbeh smeruje ku koncu, ktorý je viac než presným vyjadrením pojmu “Oscarový koniec“, keď toto vyústenie príbehu je aj vcelku logické z celého príbehu, ale divák sa asi len ťažko zbaví dojmu, že ten koniec bol naschvál tak urobený a že prvoplánovosť konca je daňou za úspech filmu na Oscaroch.

Film Tsotsi nie je úplne zlý film, skôr taká priemerná výpoveď o ťažkom živote v juhoafrickom slume a len veľmi ťažko sa dá prirovnať k skvelému a komplexnému Mestu bohov. Film ma viaceré silné miesto a dokáže človeka aj prinútiť rozmýšľať nad životom chudobných v takýchto podmienkach, ale celkovo film pôsobí značne umelo, najmä vďaka koncu, ktorý ma dosť sklamal. Účasť v Projekte 100 sa ale film zaslúži pretože vďaka tomu môže slovenský divák ochutnať niečo aj z africkej filmovej kuchyne.