Originálny názov: Trance

Žáner: kriminálna dráma
Minutáž: 101 minút
Krajina: Veľká Británia
Rok: 2013
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Danny Boyle
Scenár: Joe Ahearne, John Hodge
Kamera: Anthony Dod Mantle
Hudba: Rick Smith
Hrajú: James McAvoy, Vincent Cassel, Rosario Dawson, Danny Sapani, Matt Cross, Mark Poltimore a ďalší

Tranz (Trance, 2013)Danny Boyle je vo forme. Britský režisér nám len za posledných šesť rokov naservíroval pôsobivé sci-fi Sunshine, ôsmymi Oscarmi ovenčený feel-good film Milionár z chatrče, či dramatických 127 hodín. A k tomu všetkému bol ešte zodpovedný za prípravu otváracieho ceremoniálu minuloročných londýnskych Olympijských hier, v rámci ktorého sa mu podarilo nahovoriť samotnú kráľovnú na kraťas, v ktorom absolvuje, v sprievode agenta 007, zoskok padákom ponad zaplnený štadión. A popri tom si našiel čas aj na nakrútenie svojho najnovšieho celovečerného počinu, ktorý sa začiatkom leta nenápadne dostal aj do našich kín.

Tranz rozpráva príbeh Simona (James McAvoy) pracujúceho v londýnskej aukčnej sieni, ktorý sa spolčí so zlodejským gangom pri lúpeži hodnotného obrazu. Tá však neprebehne celkom podľa plánu – obraz nečakane zmizne a Simon utŕži tvrdý úder do hlavy, kvôli ktorému si nepamätá z daného dňa nič. Rozzúrený šéf gangu Franck (Vincent Cassel) sa napokon rozhodne najať hypnoterapeutku Elizabeth (Rosario Dawson), ktorá im má pomôcť osviežiť Simonovu pamäť a odhaliť čo sa stalo s ich cennou korisťou.

Podobne ako v prípade Soderberghových Vedľajších účinkov by bolo akékoľvek ďalšie priblíženie deja ochudobnením čitateľov o napínavý zážitok. Film drží publikum v hrsti ešte pevnejšie a rozuzlenie je snáď ešte nepredvídateľnejšie ako v prípade spomínaného farmaceutického thrilleru. V porovnaní so svojim americkým kolegom síce nemá Boyle vo svojom filme všadeprítomnú nosnú tému a v oveľa väčšej miere operuje, ako už napovedá názov, so samotnou hypnózou.

Tranz (Trance, 2013) Tranz (Trance, 2013)

Práve možnosti, ktoré poskytuje vyvolaný tranz, však môžu pôsobiť niekedy príliš neuveriteľným dojmom a ovplyvniť tak vnímanie filmu. Na druhej strane, strieborné plátno – podobne ako papier – znesie veľa a boli sme už na ňom svedkami podstatne nepravdepodobnejších udalostí, nad ktorými sa nikto nepozastavoval. Konanie všetkých postáv je navyše podložené uveriteľnými motiváciami a špičkovými výkonmi osvedčených hercov. Rýpať sa v oných katalytických účinkoch hypnózy je preto vlastne bezpredmetné.

Navyše, keď práve tento aspekt poskytuje pevnú pôdu na fascinujúce audiovizuálne hrátky. Ich súčasťou nie je len, pre Boyla už typické, jemne saturované farebné podanie, ale aj hra s reflexnými plochami, ostrosťou a uhlami kamery, ktoré vzišli z režisérovej druhej spolupráce (po 127 hodinách) s kameramanom Anthonym Dod Mantlem. Neboja sa ani zobrazenia explicitného násilia či nahoty. Remeselná stránka filmu tak oplýva dravým nábojom a prepožičiava britskej metropole netradičnú životnú energiu. Veď v ktorých zo súčasných filmov po celý čas situovaných v Londýne sa vôbec neobjaví typické anglické počasie?

Tranz potvrdzuje, že Danny Boyle má stále čo ponúknuť a je ďalším z testamentov filmárskej vôle a šikovnosti (film so skromným dvadsaťmiliónovým rozpočtom sa nakrúcal súbežne s prípravou olympijského ceremoniálu). O to väčšie očakávania sa budú teraz upínať k pokračovaniu jeho kultového Trainspottingu, s titulom Porno, ktorého vznik nedávno potvrdil sám režisér.