Soľ zeme (Le Sel de la terre, 2014)Originálny názov: Le Sel de la terre

Žáner: dokumentárny
Minutáž: 110 minút
Krajina: Francúzsko / Brazília / Taliansko
Rok: 2014

Réžia: Wim Wenders, Juliano Ribeiro Salgado
Scenár: Wim Wenders, Juliano Ribeiro Salgado, David Rosier
Kamera: Hugo Barbier, Juliano Ribeiro Salgado
Strih: Maxine Goedicke, Rob Myers
Hudba: Laurent Petitgand

Hrajú: Sebastião Salgado, Wim Wenders, Lélia Wanick Salgado, Juliano Ribeiro Salgado a ďalší

Sebastião Salgado vyštudoval ekonómiu a v tomto odbore začal aj pracovať. Na služobných cestách pre Svetovú banku sa viackrát dostal do Afriky, kde začal fotografovať. V roku 1973, ako 29-ročný a už ženatý so svojou študentskou láskou Léliou, sa rozhodol zanechať povolanie ekonóma a venovať sa profesionálne fotografii.

Ekonomické základy využil aj vo fotografovaní. Z pôvodnej reportážnej fotografie pre rôzne periodiká prešiel na dokumentovanie sociálnych problémov, či už v rodnej Brazílii alebo inde na svete. Za svojimi fotografickými projektmi precestoval vyše 100 krajín. Výsledky svojich projektov zverejnil v knihách ako Iné Ameriky, Sahel, Robotníci, Migrácie alebo Genesis.

Vari najznámejšie Salgadove fotografie sú zo zlatej bane Serra Pelada v Brazílii. Salgado, vynikajúci rozprávač, opisuje svoje prvé dojmy z tohto miesta ako odkrývanie ľudských dejín. Pripomínajú sa mu stavby pyramíd, Babylonskej veže, Šalamúnove bane. Tisíce ľudských mravcov, pracujúcich s primitívnymi nástrojmi v obrovskej jame, naozaj vyvolávajú podobné asociácie. Podporuje ich aj Salgadovo obmedzenie na čierno-biely film.

Soľ zeme (Le Sel de la terre, 2014)

Wim Wenders spolurežíroval tento životopisný dokument s fotografovým synom Julianom Ribeirom Salgadom. Nejde len o rekapituláciu života významného umelca. Cez šírku Salgadovho záberu sa vlastne predstavuje ľudská spoločnosť neskorého 20. a začínajúceho 21. storočia. Pre Wendersa je rovnako významná aj otázka úlohy fotografie ako takej, preto etymologický úvod o fotografii ako o maľovaní (alebo písaní) svetlom. Čo pri absencii farby platí pre Salgadove obrázky raz tak.

Fotografie z bane Serra Pelada a komentár k nim vidíme a počujeme už v prvých minútach filmu. To aby sa divák mohol pripraviť na úchvatný tematický a zemepisný rozsah Salgadovho diela, aby si uvedomil, aký silný záujem o človeka jednotlivca a ľudstvo ako celok spája režiséra s fotografom. Lebo práve ľudia sú podľa Wendersa soľou zeme.

Wenders prezentuje Salgadov životopis v klasickej chronologickej postupnosti: od spomienok na detstvo, cez štúdiá, zoznámenie a spolužitie s Léliou, fotografické začiatky, vlastné, čoraz náročnejšie a dlhodobejšie projekty. Emotívne Salgadove obrazy hladomoru v Saheli, rwandskej genocídy, juhoslovanskej občianskej vojny či horiacich ropných vrtov v Kuvajte počas prvej vojny v Perzskom zálive, smutne krásne a niekedy až neznesiteľne brutálne, dopĺňa pútavé Salgadovo rozprávanie, ktoré dodáva monochromatickým obrazom kontext, a Wendersove vlastné, takisto starostlivo komponované obrazy, keď sleduje Salgada pri súčasných expedíciách na rôzne konce zemegule.

Soľ zeme (Le Sel de la terre, 2014)

Dôjde aj na chlapčenskú hru, keď režisér točí fotografa a fotograf fotí režiséra. Alebo hru s farbou: Wenders začína rozprávanie čiernobielo, aby po niekoľkých minútach v leteckom zábere ponad tropickú džungľu zaplavil obraz žiarivými farbami. Vo zvyšku filmu strieda jeden spôsob zobrazenia s druhým.

Salgadov filmový príbeh nekončí celosvetovou slávou, ktorej sa dočkal v 90. rokoch. Po dlhoročnom vystavovaní sa mnohým podobám utrpenia fotograf dospel k pesimizmu a depresiám: „Dejiny ľudstva sú dejinami vojen.“ Vrátil sa domov, kde ho na otcovej farme čakala iná katastrofa, ekologická: prales z detských spomienok zmizol a zem vyschla, premieňajúc sa na púšť. Poddať sa nešťastiu? Nie, Lélia prichádza s podivným nápadom a Sebastião sa mení na muža, ktorý sadí stromy.

Znovunačerpaná životná energia ho vedie k ďalšiemu dlhodobému projektu Genesis, pri ktorom sa regeneruje zo sociálneho fotografa na maliara prírody. Wenders konštruuje svoj dokument ako príbeh s katarziou, vykúpením, ak už nie bezproblémovo šťastným koncom. Podobenstvo o (viacnásobnom) obrátení.