Originálny názov: White Material

Žáner: dráma
Minutáž: 106 minút
Krajina: Francúzsko
Rok: 2009
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Claire Denis
Scenár: Claire Denis, Marie N’Diaye
Kamera: Yves Cape
Hudba: Stuart Staples
Hrajú: Isabelle Huppert, Isaach De Bankolé, Christopher Lambert, Nicolas Duvauchelle, Ali Barkai, William Nadylam, Adèle Ado, Daniel Tchangang, Michel Subor a ďalší

Sama v AfrikeAfrika z jej odvrátenej stránky. Horúca vyprahnutá zem. Afrika ako ju nepoznáme. Pokiaľ od filmu Sama v Afrike očakávate krásny oddychový romantický film s nádhernými africkými scenériami, mýlite sa. Film určite nie je pre útlocitnejšie povahy. Môže za to aj nie príliš šťastný preklad pôvodného názvu White Material, ktorý je v origináli určite oveľa výstižnejší. Je to totiž rasistické označenie belochov pôvodnými obyvateľmi Afriky. „Extrémna svetlovlasosť prináša smolu. Volá po plienení. Modré oči sú znepokojujúce.“ I to sú slová, ktoré odznejú z úst jedného černocha. Na bielu kožu je poľované ako na vzácnu slonovinu. Krajina je zmietaná občianskou vojnou.

Francúzsky film zobrazuje silný a znepokojivý príbeh bielej rodiny na čiernom kontinente. Ak vás úprimne zaujímajú osudy ľudí v krajinách tretieho sveta, túto snímku by ste si rozhodne nemali nechať ujsť. Síce nie je najlepším filmom režisérky Claire Denis, rozhodne však nie je na zahodenie.

Príbeh sa odohráva v bližšie nemenovanom africkom štáte, v bývalej francúzskej kolónii, ktorá sa teraz rozpadáva. V uliciach vládne bezprávie, z rádia počuť poburujúce vysielanie, zo zla sú obviňovaní bieli. Film je ladený prevažne v rasistickom podtóne. Motívy postáv nie sú celkom jasné. Ich nepredvídateľné konanie môže byť však práve dôsledkom vyostrených situácii, v ktorých im ide o holý život. Celý film je skladačkou útržkov blízkych i vzdialenejších spomienok Marie Viale (Isabelle Huppert). Nepozorný divák sa v týchto tajuplných spomienkach môže cítiť stratený.

Sama v Afrike (White Material, 2009) Sama v Afrike (White Material, 2009)

Marie Viale je spolumajiteľkou kávovej plantáže. Nechce si pripustiť nebezpečenstvo, ktoré jej v rozvrátenej krajine hrozí a je pevne rozhodnutá ostať a zachrániť všetku úrodu. Odmieta plantáž opustiť. Ostáva sama, s rodinou. Všetci robotníci postupne utekajú do bezpečia. A akoby nebolo všetkého ešte dosť, Marie poskytuje na plantáži úkryt hľadanému rebelovi Boxerovi (Isaach De Bankolé).

Francúzska režisérka Claire Denis dokázala v snímke skvele zachytiť atmosféru ťažkého príbehu, napätie a strach. Príbeh madam Viale sa plynule, takmer nepostrehnuteľne zhoršuje, aby mohol vyústiť do svojho strašného nevyhnutného záveru. Režisérka nás až pomerne neskoro vo filme zoznamuje s ďalšími postavami, ktoré sú nesmierne dôležité pre Mariu. Týmito postavami sú Mariin exmanžel André (Christopher Lambert) a jej syn Manuel (Nicolas Duvauchelle). Obaja zahrali svoje úlohy veľmi presvedčivo. Charizmatický Christopher Lambert presvedčil svojim zdesením a úzkosťou. Mladý Nicolas Duvauchelle skvele zahral charakter lenivého a poslušného syna Manuela, ktorý sa mení na neovládateľného, šialeného, búriaceho sa mladíka. Obraz Manuela je zlyhaním výchovy vždy dôslednej Marie, ktorá ho nesmierne miluje, napriek tomu však nedokáže zabrániť udalostiam, ktoré budú nasledovať.

Sama v Afrike (White Material, 2009) Sama v Afrike (White Material, 2009)

Kontroverznú postavu madam Viale skvele zvládla herečka Isabelle Huppertová, ktorá pôsobí v istých momentoch chladne a odmerane, inokedy beznádejne šialene, stoj čo stoj rozhodnutá dokončiť svoj cieľ. Čoho všetkého je ochotná Marie vzdať sa pre kávu. Dokončiť celkom zbytočný zber úrody na krachujúcej farme. Zábery na jej bielu pokožku, na nenalíčenú tvár, na utrápenú štíhlu postavu, či strapaté dlhé ryšavé vlasy umocňujú autenticitu a silu celého príbehu.

Drsné zábery na černošské deti so samopalmi a mačetami v rukách, na rozstrieľaných vojakov na zemi, na horiaci dom a štipľavý dym z plantáže. K tomu si predstavte podmanivú hudbu Stuarta Staplesa. Nízkorozpočtový film bol nakrútený v spolupráci so scenáristkou, ktorá zažila občiansku vojnu na vlastnej koži. Čo nám teda Claire Denis vlastne chcela týmito zábermi ukázať? Krutú realitu… na ktorú si spraví názor už každý sám.