Originálny názov: The Rum Diary
Žáner:komédia, dráma, romantický
Minutáž: 120 minút
Krajina: USA
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Bruce Robinson
Scenár: Bruce Robinson podľa románu Huntera S. Thompsona
Kamera: Dariusz Wolski
Hudba: Christopher Young
Hrajú: Johnny Depp, Aaron Eckhart, Michael Rispoli, Amber Heard, Richard Jenkins, Giovanni Ribisi, Amaury Nolasco, Marshall Bell, Bill Smitrovich, Julian Holloway a ďalší
Hunter S. Thompson zažil počas svojho života ako žurnalista, kritik všetkého možného a predovšetkým spisovateľ množstvo excesívnych zážitkov. A tie veľmi rád staval do centra svojich kníh spolu s rozprávaním v prvej osobe, čím založil tzv. „Gonzo“ žurnalistiku. V roku 1998 nakrútil Terry Gilliam filmovú adaptáciu jeho bizarnej knihy Strach a hnus v Las Vegas, o ktorej sa dovtedy tradovalo, že je nemožné ju preniesť na filmové plátno. Teraz, šesť rokov po jeho smrti, prichádza ďalšia, venovaná jeho pamiatke. Johnny Depp nám ako herec a zároveň aj producent prináša v spolupráci so scenáristom a režisérom Bruceom Robinsonom film s príznačným názvom pre slovenského diváka – Rumový denník.
Príbeh sa odohráva v tropickom Portoriku, zmietajúcom sa v búrlivej atmosfére 50-tych rokov. Ústrednou postavou je novinár Paul Kemp (Johnny Depp), ktorý príjma prácu v krachujúcom denníku The San Juan Star. Jeho dva a pol románu ho ako spisovateľa veľmi nepreslávilo a pri čakaní na „sólokapra“ mu spríjemňuje chvíle rum a partia naničhodných kolegov. Popri štandardných reportážach o bowlingu a babraním sa s horoskopmi dostáva ponuku napísať pár mierne ilegálnych článkov pre zbohatlíka Hala Sandersona (Aaron Eckhart). Spoznáva jeho snúbenicu Chenault (Amber Heard) a veci začínajú mať rýchly spád.
Your tongue is like an accusatory giblet! Paul Kemp
Treba dať dobrý pozor, aké máte očakávania od filmu. Rumový denník sa určite nevyhne porovnávaniu s Gilliamovou snímkou, no netreba ho brať ako podobný úlet alkoholového charakteru. Kedže sú knihy také „špeciálne“, základným kameňom úspechu, respektíve neúspechu je pri ich filmovom spracovaní pohľad režiséra. Gilliam obohatil ten svoj o riadne magorské úlety, z čoho v konečnom dôsledku vzišiel veľmi zaujímavý film aj navzdory absencii pointy. Avšak plastika Rumovému denníku skôr škodí, než prospieva. Trailer nám sľuboval ďalšiu „pecku“ z Hunterovho pera, ale dvojhodinová realita ponúka čosi iné.
Samotné pitie rumu sa vo filme nachádza len okrajovo. Okrem niekoľkokrát použitej frázy „two rums, two cervezas“ funguje chľastanie ako podmaz k politickému filozofovaniu (Thompsonova nekonečná nenávisť Nixona) a historickým úvahám o portorickom „raji“, ktoré sa premenilo na hniezdo bezbrehej zábavy Američanov (scéna s bowlingom). No režisér Robinson odsúva aj tieto atribúty na vedľajšiu koľaj. Avšak hlavnú dejovú líniu nevie riadne determinovať a tým pádom servíruje chaotický guláš. Pohybuje sa niekde medzi Kempovým písaním a milostným trojuholníkom, pričom záver je už len bezduchým dobehom. Nedokáže snímke dodať na dramatickej vážnosti, pri filozofickom presahu nie je úderný a nenúti k hlbším úvahám. Kedže sa žánrovo jedná aj o komédiu, dej je pretkaný aj vtipnými sekvenciami, ktoré vo vás síce udržia pozitívny dojem, no ich najúdernejšiu scénu sme mali možnosť vidieť už v spomínanom traileri („…try look normal“).
How does anybody drink 161 miniatures? Lotterman
Aj keď sa dej príliž často sústreďuje na milostný trojuholník, film ponúka pestrú paletu menších postavičiek. Tie Robinson obohatil o trefné dialógy a situácie tvoriace dané vtipné odľahčenie. Samotný Paul Kemp predstavuje akúsi mladšiu verziu Raola Duka zo Strach a hnus v Las Vegas, čo je v kontexte tvorby spisovateľa logické, kedže je knižná predloha Rumového denníka staršia. No potenciál postavy tu nie je naplno využitý a Johnny Depp tak nemôže naplno ukázať schopnosti, ktoré ho priam predurčujú na „pošahané“ úlohy novinárov Huntera S. Thompsona. Z defilé ostatných charakterov zaujme vtipný štamgast Moburg (Geovanni Ribisi), neurotický Lotterman (Richard Jenkins) či Kempov kolega Sala (menej šialená verzia Dr. Gonza) v podaní Michaela Rispoliho.
Rumový denník je teda disfunkčnou kolážou rôznych dejových línií. Mierne satisfakcie sú badať len v historickom vyobrazení Portorika a krásnoočke Amber Heard. Ale čo z toho, keď tu chýba vytýčený cieľ a hlavne lepšia dramatická výstavba? Bezpointovosť nie je v tomto prípade atraktívna ani v nádhernom Karibiku.
