Proposition

Originálny názov: The Proposition

Žáner: Dráma / Western
Minutáž: 104 minút
Krajina pôvodu: Austrália / Veľká Británia
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 15

Réžia: John Hilcoat
Scenár: Nick Cave
Kamera: Benoit Delhomme
Hudba: Nick Cave, Warren Ellis
Hrajú: Guy Pearce, Ray Winstone, Emily Watson, Danny Huston, Noah Taylor, John Hurt

Keď v roku 1992 nakrútila westernová ikona Clint Eastwood svoju majstrovskú „anti-westernovú“ drámu Nezmieriteľný, nastalo tým okrem všeobecného extatického vzrušenia v radoch kritickej obce aj zdesenie zo strany fanúšikov tohto žánru. Dva roky potom, čo si Tanec s vlkmi odniesol z udeľovania cien americkej filmovej akadémie sedem Oskarov, tento film upevnil povedomie o tom, že klasický western je už mŕtvy žáner.

Následné projekty ako Tombstone, či Wyatt Earp tento trend len potvrdili. Hollywood tak skúšal nové alternatívy spočívajúce v pre obsadení spotených, drsných pištoľníkov šarmantnými kovbojkami z čoho vzišli napríklad nepríliš oslnivé Pištloľníčky, ale aj vydarenejší Rýchly a mŕtvy. Vzhľadom na ich veľmi skromné tržby v kinách tým hollywoodskych producentov na dlhú dobu presvedčili o tom, že filmy z prostredia divokého západu jednoducho „neťahajú“ a dali od podobných „strieľačiek“ ruky a šekové knižky preč. Westerny tak na pomerne dlhú dobu zmizli z plátien kín a v prípade, že sa aj nejaký objavil, tak s výnimkou Jarmuschovho Mŕtveho muža naozaj nebolo o čo stáť. Preto je pomerne príznačné, že film z pera melancholického barda Nicka Cavea je projektom, ktorý žáner síce nerehabilituje, ale pripomína nám ho v tom najlepšom svetle.

Po veľmi pôsobivých úvodných titulkoch sprevádzaných archívnymi fotografiami osídľovania Austrálie v 19.storočí a tradičnou austrálskou riekankou sa vzápätí dostávame do zbesilej prestrelky medzi dvoma miestnymi renegátmi a „mužmi zákona“ vedenými kapitánom Stanleym (Ray Winstone). Obaja desperáti, bratia Charlie (Guy Pearce) a Mike (Richard Wilson) Burnsovci sú následne obkľúčení a Charliemu je ponúknutá dohoda, ktorú nemôže odmietnuť. Ak vyhľadá a zneškodní svojho najstaršieho brata Arthura (Danny Huston), zodpovedného za prepadnutie farmy Pani Hopkinsovej, ktorá bola následne znásilnená (a mimo to bola v druhom stave) a zmasakrovaná spolu s ďalšími členmi rodiny, bude ušetrený on i jeho mladší brat. Kapitán Stanley si Mika odvádza ako „poistku“ a aj keď sa to spočiatku nezdá je aj mužom svojho slova a navyše disponuje čímsi, čo sa obvykle označuje ako svedomie. Charlie sa tak vydáva za hudobného sprievodu mamľajúceho Nicka Cavea naprieč dusnou a prašivou divočinou ešte nepríliš civilizovanej Austrálie.

Vzhľadom na to, že nejde o človeka príliš zhovorčivého ani zaujímavého si popri jeho putovaní môžeme naplno vychutnávať neskutočne krásnu a neopozeranú krajinu, v ktorej kameraman Benoit Delhomme kúzli takmer v každom zábere nanajvýš poetické kúsky. Zatiaľ, čo sa Charlieho úloha ležérnym tempom napĺňa, vidíme zároveň aj každodenný život kapitána Stanleyho a jeho manželky Marthy (Emily Watson) v koloniálnej osade pod britskou nadvládou. Vystupuje tu ako človek nadovšetko milujúci svoju ženu a zároveň odhodlaný za každú cenu scivilizovať túto „bohom zabudnutú dieru“. Keby jeho činnosť nepodliehala nadriadenému Edenovi Fletcherovi (David Wenham), ulízanému sadistovi a ozajstnému výkvetu britskej aristokracie, mohlo by celkové asimilovanie pôvodných obyvateľov vyzerať celkom inak. Medzi jeho obľúbené kratochvíle však patrí vyhladzovanie miestnych aborigincov a dôsledné lynčovanie nepohodlných osôb. Takže vo chvíli, keď sa najmladší z Burnsov, Mikey, ocitne v žalári si môžeme byť istý, že povrch jeho chrbtovej časti nebude nepodobný vykrájanej chrbtici Ježíša Krista v Gibsonovom Umučení Krista.

Čím sa plynulo môžeme presunúť k celkovej „naturálnosti“ tejto snímky. Budeme v nej svedkami spomínaného „kristovského“ bičovania, niekoľkých priestrelov hláv, jedného jej kompletného odstránenia, odstrelenia prstov na nohe, či pokusu o znásilnenie. John Hilcoat si v zobrazovaní vtedajších pomerov naozaj neberie servítky a prináša nám asi najdrsnejší western od dôb Nezmieriteľných, pri sledovaní ktorého nás ani na chvíľu neprepadne myšlienka o akomkoľvek zromantizovaní tejto epochy. Výsledkom je to, že nech už si vtedajšie spoločenské nažívanie predstavujeme akokoľvek, horšie už to asi byť nemohlo.

Asi jedinou postavou vyčnievajúcou z radu necharakterných, sebeckých a chladnokrvných zabijakov, či už z princípu, alebo z úradného poverenia je Marta Stanleyová, ktorá v nekompromisných podmienkach austrálskej buše, vytvorila pre seba a svojho muža kúsok viktoriánskej oázy kultúry a vznešenosti v podobe sídla, ktoré do zaprášeného mesta už z diaľky zákonite nepatrí. Ich domov v ktorom sa podáva horúci čaj na vyleštenom krištáľovom podnose a ktorého vchod zdobia pestrofarebné kvety, aké sa nenachádzajú nikde v okolí nás už vopred upozorňuje na to, že takto nažívajúci ľudia na cudzom území a pod cudzou vlajkou nemôžu v miestnych zdivočených pomeroch skončiť dobre.

The Proposition je film s jednoduchou dejovou zápletkou, úchvatným prevedením a melancholickou hudobnou kulisou, ktorá všetko to besnenie naokolo o poznanie zľahčuje. Je to film nabitý úžasnými hereckými výkonmi (nespomínal som zákerného „lovca majetkov“ Jellona Lamba v skvelom podaní utrápeného Johna Hurta), nezvyklou dávkou nekompromisnosti jeho tvorcov a viditeľnou zanietenosťou všetkých, ktorý sa na tomto projekte podieľali. Mne samotnému nezostáva nič iné, než len parafrázovať posledné slová jedného z bratov Burnsovcov: „You got me, Nick“.