Pandy

Juraj Kovalčík
Juraj Kovalčík
Recenzie

Žáner: animovaná satira
Minutáž: 12 minút
Krajina: SR | ČR
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Matúš Vizár
Scenár: Matúš Vizár
Hudba: Adam Matej (aka Ink Midget)

Pandy (2012)Meno Vizár môžu niektorí z vás poznať ako podpis pri karikatúrach na Smečku. Matúš Vizár svoje kresby uvádza aj do pohybu. Filmom Pandy ukončil štúdium na pražskej FAMU. A debutoval, ako sa patrí. Drzo, vtipne, svojsky až trestuhodne. Pandy boli ocenené v súťaži krátkych filmov na festivale v Cannes a z hlavných našských dožiniek animácie, žilinského Festu Anča, brali prvé miesto.

Otvárací večer festivalu v Mestskom divadle patril okrem príhovorov a skvostných rób premiéram troch nových slovenských animákov. Rudavského Moon ani Šebestovej Sneh nesklamali, no ani (pri znalosti ich predchádzajúcej roboty) veľmi neprekvapili. Vrcholom večera sa tak pre mňa stala historka o evolúcii jedného krehkého a zlatučkého zvieracieho druhu, (na rozdiel od tričiek) luxusného čínskeho exportu a celosvetového symbolu fauny akútne ohrozenej vyhynutím.

Podľa Vizárovej verzie evolúcie sa panda (inak príslušníčka medvedej rodiny) stala pandou hľadaním najmenšieho odporu, teda uspokojením sa s potravou, ktorej je všade naokolo hojnosť, hoci jej energetická hodnota je nízka. Ako počas filmu demonštruje graf na pravom kraji obrazu, energia z jednej bambusovej vetvy postačuje pande ledva na to, aby sa načiahla a odlomila ďalšiu vetvu. Takže, ak práve nespí, čierno-biely macko nerobí nič iné, len prežúva. Priam existenciálna nuda dovedie jednu pandu k pokusu o samovraždu: pazúrmi si podreže žily. Našťastie, je zachránená a po zotavení sa ju posielajú v debne cez pol sveta až do margecanskej zoo, kde sa macka pokúšajú dosť vynaliezavo, no s neúspechom navnadiť na rozmnožovanie. Vizárove gagy možno niekedy prekračujú hranicu vkusu (ako každý dobrý humor), ale v tomto prípade ešte zaostáva za skutočnosťou. Rozmnožovať pandy v zajatí je zapeklitá úloha: zúfalí zootechnici už skúšali aj púšťať im videá iných páriacich sa pánd (áno: pandie porno) alebo ich dopovali Viagrou.

Pandy Pandy

Takéto počínanie nevrhá na chovateľské a záchranné snahy ľudí práve najlepšie svetlo. Ani vo Vizárovom animáku nie sú skutočným nositeľom deja pandy, ale ľudia. Alebo ľudské zásahy do prírody, mnohokrát nedomyslené a krátkozraké, zasluhujúce nemilosrdný výsmech. Témou sa Pandy nijak neodlišujú od záplavy ekosvedomitých posolstiev, cpaných nám do hláv zo všetkých kútov a obrazoviek. Spôsob podania – britká satira – je však oveľa sympatickejší než blahosklonné poučovanie alebo srdcervúce apely.

Štýlom humoru a tiež skratkovitou kresbou, v ktorej sa hojne pracuje so stereotypmi (žltí Číňania v montérkach) a textami, film pripomína admirála Kolenčíka (ten sa spolu s inými podieľal na animácii). Vizár si rysuje osob(it)ný brand surrealistickými ťahmi typu „pandí mozog si hamletovsky prezerá vlastnú lebku (stále vnútri obrovskej a mimoriadne flexibilnej hlavy)“. 11-minútový animák sa ťahá po obrovskej časovej osi od geologického praveku do dystopickej budúcnosti, priestorovo od Číny cez Margecany do hlbín univerza, vtipné momenty súka jeden za druhým a navyše ich spriada a dovádza do logického a funkčného záveru. Ktorý je, mimochodom, ďalší vydarený vizuálny gag.

Pozn.: Pandy si môžete pozrieť na tv.sme.sk, ak si zaplatíte Piano.