Originálny názov: OrAngeLove
Žáner: romantická dráma
Minutáž: 84 minút
Krajina: Ukrajina
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Alan Badoev
Scenár: Alan Badoev, Olga Krzhichevskaya
Kamera: Yaroslav Pilunsky
Hudba: Zeljko Marasovich
Hrajú: Olga Makeeva, Aleksey Chadov, Aleksei Vertinsky, Vyacheslav Burlachko, Ekaterina Kantor, Andrey Streltsov, Dmitriy Malkov, Galina Bozhenko

Oranžová láska (OrAngeLove, 2007)Filmová celovečerná druhotina režiséra Alana Badoeva Oranžová láska (orAngeLove), nominovaná na Grand Prixe festivalu v Talinne (v roku 2007), je príbehom o láske v oranžovom prevedení. Prekvapivé? Nie. Autorský koncept len málo uniká prvému plánu a kráča ako po diaľnici, na ktorej človeka vyruší len máločo.

Kde chýba obsah, tam prichádza na pomoc forma – režisér si zamenil svoju úlohu režiséra za úlohu výtvarníka – už názov filmu napovedá, že sa veľa pracuje s farebnosťou. Oranžové sú vlasy mladej herečky Olgy Makejeva, oranžové sú listy na jeseň. Oranžové je svetlo v miestnostiach, kde je láska (alebo kde by mala byť) a oranžová je púšť, v ktorej Katya zanecháva stopu, aby ju vzápätí zavial prach. Režisér investuje do kontrastov – farba a čierna, deň a noc, mladosť a staroba, život a smrť. Umelecké stvárnenie romance je nepochybne zaujímavé, aj keď divák sa v istých momentoch len márne pokúša nahmatať hranicu gýču.

Oranžová láska je príbehom lásky dvoch umelcov, ona – violončelistka, on fotograf. Ich videnie sveta môže byť originálnym zrkadlom, ale aj zrkadlom s pokrivenou šošovkou. Ich vzťah, ktorý sa viac než na pár metrov štvorcových odohráva v predstavách a v snoch je nezmyselným bojom proti osamelosti a výkrikom zúfalstva. V niektorých scénach uvažujeme, do akej miery je výplodom autorovej mysle a do akej miery výsledkom excentrizmu postáv.

Oranžová láska (OrAngeLove, 2007) Oranžová láska (OrAngeLove, 2007)

Hraničné situácie pripomínajú hádky pubertálnej mládeže, pre zrelého človeka sú nelogickými spormi dvoch detí. Nevyzretosť dvojice je evidentná – on odchádza, keď má ostať, je egocentrický a sebecký, kým ona, klasicky žensky trpí – s bledou tvárou a ohnivočervenými vlasmi predstavuje spojenie anjelskej krehkosti aj vášne. Režisér hľadá a nachádza v tvárach hrdinov a predovšetkým v peknej tváričke mladej hrdinky oporu pre svoj príbeh. Nie vždy sa mu to darí. Pohľad na dramatické, prefarbené HDR obrazy je síce nádherný – keď Katya kreslí špičkami do prachu, máme chuť rozplynúť sa, ale celkový pocit v ústach je trpký a prázdny.

Režisér Badojev niektoré veci akoby do príbehu zaradil náhodne, stávajú sa alogizmami, kým iné sú vysoko prepracované. Niektorým detailom vdýchol jedinečnosť, na ktorých kreslí štruktúru vzťahu; ako keď ona raňajkuje mäso, hoci bola celý čas vegetariánka. Utrpenie je jasné, tanec radosti a lásky sa mení na tanec smrti. Balet zo začiatku je zrazu pretláčaním sa v tme.

Oranžová láska (OrAngeLove, 2007) Oranžová láska (OrAngeLove, 2007)

Príbeh lásky a vášne je vždy nádherný, ale tak ako v prípade Rómea a Júlie, aj tu sa na jednej strane musíme pousmiať nad nereálnosťou a preexponovasťou umeleckého stvárnenia samotnej témy. Nikto netvrdí, že autor chcel, aby bol film príbehom reálnym, ale aj v rovine snivej a surreálnej akoby mu niečo chýbalo.

Možno fragmentárny pohľad na film nám pomôže ho uchopiť – ak sa pozrieme okom fotografa či maliara, môžeme objaviť príjemné nuansy. Obzvlášť fotografický pohľad sa najviac približuje správnemu – scény môžu byť fotkami. Takisto môže byť celý film iba fotkou – povrchným obrázkom, za ktorým sa skrýva nejasný príbeh a ten príbeh existuje iba v mysli hlavnej postavy. Preto si divák odnesie z filmu iba fotku, lebo viac mu režisér a autor filmu nedovolí.