Originálny názov: The Departed

Žáner: krimi /thriller /dráma
Minutáž: 152 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Martin Scorsese
Scenár: William Monahan
Kamera: Michael Ballhaus
Hudba: Howard Shore
Hrajú: Leonardo DiCaprio, Matt Damon, Jack Nicholson, Martin Sheen, Alec Baldwin, Mark Wahlberg, Vera Farmiga, Ray Winstone, Anthony Anderson

Na druhej straneDo kín prichádza film, ktorého atraktivita naozaj nepozná hraníc. Martin Scorsese je vynikajúci režisér a tvorca mnohých kultových (Taxikár, Zúriaci býk, Mafiáni), oscarových (Letec) a komerčne úspešných diel (Mys hrôzy, Kasíno, Gangy New Yorku). Vzhľadom na jeho neskutočný režisérsky talent, úchvatný rozprávačský štýl a akademicky vďačné témy je ale v posledných rokoch oscarovým smoliarom č. 1. Veď uznajte – zatiaľ žiadnemu z jeho filmov sa nikdy nepodarilo získať Oscara za najlepší film a ani 5 oscarových nominácií na najlepšiu réžiu nestačilo na zásah do čierneho. Takýto zúfalý boj s americkou filmovou akadémiou rozhodne nemá obdoby.

Dráma na Na druhej strane je rozhodne jedno z najväčších lákadiel tohto roka. Údajne posledný štúdiový film Martina Scorseseho, ktorý sa podobne, ako George Lucas rozhodol ukotviť vo vodách nezávislých nekomerčných a najmä nehollywoodskych dokumentov a projektov. Ťažko sa mi píše, že sa tu takto s Martinom stretávame naposledy, no osobne tomu ani veľmi neverím. Možno si od sveta veľkých peňazí a producentských obmedzení potrebuje iba na pár mesiacov/rokov oddýchnuť. Keď však napíšem, že tento počin je v blízkej budúcnosti jeho jediným komerčným hollywoodskym filmom, asi nič nepokazím.

Scorsese sa tento krát nenechal inšpirovať žiadnym skutočným príbehom významnej osobnosti (Jake La Motta, Howard Hughes), ani našimi dejinami (Posledné pokušenie Krista, Gangy New Yorku), či knižnou predlohou Nicholasa Pileggiho (Mafiáni, Kasíno), ale po scenár si zašiel až do ázijskej kinematografie, lebo jeho najnovšie dielo čerpá námet z hongkongského snímku Volavka (Infernal Affairs). Paradoxom je, že v čase, keď sa Scorsese rozhodol film nakrútiť, onen ázijsky produkt ešte ani nevidel. To, čo ho údajne presvedčilo bol úchvatný scenár ešte nie ostrieľaného Williama Monahana (Kráľovstvo nebeské). Preto aj asi striktne odmieta, že jeho nové dielo je remakom Volavky.

Nádejný policajt Billy Costigan (DiCaprio) s mafiánskymi koreňmi úspešne absolvoval policajnú bostonskú akadémiu a vzhľadom na minulosť svojej rodiny a pozoruhodné výsledky sa ho dve vedúce osobnosti bostonskej polície Oliver Queenen (Sheen) a Dignam (Wahlberg) rozhodnú v utajení nasadiť do obávanej gangsterskej skupiny Franka Costella (Nicholson). Súbežne s ním sa však do kruhov polície infiltruje zločinec a Costellová pravá ruka Colin Sullivan (Damon). Rovnako ako kriminál tak i polícia postupne zisťuje, že v jej kruhoch sa nachádza špión, infiltrovaný informátora alebo ak chcete tzv. „krysa“. Spúšťa sa séria situácií, v ktorých sa začína nebezpečná hra – honba na krysu, kde na miske váh zaváži každý detail, rafinovanosť a vynachádzavosť v každej situácií.

Na druhej strane Na druhej strane

Dal by som ruku do ohňa, že každý z vás čaká jednoduchú a krátku odpoveď na otázku, či tento počin skutočne stojí za to, či je oprávnene hodnotený tak kladne a či sa s trblietavým svetom Hollywoodu rozlúčil (nazvem ho tak trochu sentimentálno-familiárne) „Marty“ naozaj dôstojne. Odpoveď znie : Áno, áno, áno! Ja by som na vašom mieste už ani nečítal ďalej a pobral sa čo najrýchlejšie do vášho kina, v ktorom bude určite takmer dva a pol hodiny riadne dusno.

Čo sa týka žánrovej príslušnosti filmu, vôbec som nečakal, že sa miska váh až tak nakloní k žánru gangsterka. Svojím štýlom Scorsese samozrejme v mnohých scénach odkazuje najmä na nezabudnuteľných Mafiánov, no v tomto prípade je tu absencia hlavného rozprávača, čo vôbec nevadí, práve naopak. Film je plne strhujúci, zaujímavý aj bez výstižného a pútavého rozprávania a´la Henry Hill.

Film vďaka svižným a ostrým dialógom, neustálym strihom, ktorý umne prelína dvoch hlavných protagonistov, charizmatickými hereckými výkonmi nepozná pojem hluché, nevýrazné či nebodaj nudné miesta. Kvalitatívne vyvážené prvky a strhujúca forma a obsah majú za následok to, že som počas celej minutáže (152 minút !) ani raz nepomyslel na to, že ako pokročil čas, o ktorom som prestal mať akúkoľvek pojem. Niečo také som v kine zažil iba skutočne máličko- krát a to tiež sa musím pozrieť veľmi riadne dozadu. Scéna za scénou, dialóg za dialógom – to všetko podávané ako z bežiaceho pása.

Scorsese sa stále vyznačoval tým, že forma i obsah jeho diel mali vždy najvyšší stupeň náročnosti, samozrejme na úkor atraktivity. Všetko sa ale zmenilo Mafiánmi, ktorý si vážny obsah ponechali, no formou film výraznejšie sprístupnili širšiemu publiku. Scorsese v tomto trende pokračoval aj pri podobne ladenom Kasíne či Gangoch New Yorku, no týmto filmom sa s touto formou s najväčšou pravdepodobnosťou definitívne lúči.

Na druhej strane Na druhej strane

Technická stránka filmu má, ako sme boli doteraz zvyknutí, zlaté obsadenie. O strih sa postarala Scorseseho dlhoročná spolupracovníčka a oscarová strihačka Zúriaceho býka a Letca, Thelma Schoonmaker. Hudbu mala na svojich pleciach absolútna špička vo svojom obore – taktiež oscarom ovenčený Howard Shore (Mlčanie jahniat, trilógia Pán Prsteňov, Gangy NY, Letec).

Herecký tím zostavil režisér z hercov najväčšieho kalibru – však šestoro Leonardo Di Caprio, Matt Damon, Jack Nicholson, Mark Wahlberg, Alec Baldwin, Martin Sheen je lákadlom samým o sebe. Lovím v pamäti ako len môžem, no nedokážem si spomenúť, kedy sa naposledy toľko hereckých osobností stretlo pokope v jednom (kvalitnom) filme…Spomedzi všetkých zúčastnených vyhráva úžasný a skvostný Leonardo DiCaprio, ktorého herectvo, od kedy začal spolupracovať so Scorsesem je na ohromnom vzostupe. V Gangoch NY už prekvapil svojím „mužským“ drsným výkonom a výrazom v tvári a nebyť životného výkonu Jamieeho Foxa v Rayoi tak sa mladý DiCaprio ako Howard Hughes už môže pýšiť Oscarom. Jeho výkon graduje z filmu na film, o čom v tu svedčí jeho skvelá gestikulácia, prepracovaná artikulácia, pozoruhodná mimika tváre, charizma a „husté“ dialógy, ktoré zvláda excelentne. Jeho herectvo cítiť v každej jednej scéne. Niet sa čomu čudovať, však Scorsese už toho v tomto priemysle preskákal habadej a k Oscarovi dopracoval nie jednu hereckú osobnosť (Robert De Niro, Joe Pesci, Paul Newman, Sharon Stone…). Nechcem predbiehať, lebo do oscarových bojov je ešte ďaleko, no DiCaprio si miesto v najlepšej päťke jednoznačne zaslúži.

Scenár tak jednoznačne nahráva DiCapriovi. To však nemôžeme povedať o štipku menej výraznom Damonovi, ktorý úlohu „policajta“ – informátora mafie zvládol na hranici svojich možností. Ten, od ktorého som, ale očakával najcharizmatickejší a najstrhujúcejší výkon bol maestro Jack Nicholson. Nie že by nejako výraznejšie zaostával, to vôbec nie, lebo herecké výkony sú nadpriemerné, ale čo je potrebné podotknúť veľmi vyvážené. Ale od kapacity akou Nicholson je, som predsa len čakal o chlp viac, lebo jeho postava mafiánskeho bossa Costella priam dýcha iróniou, úškľabkami, diabolskými úsmevmi a sadistickým humorom, ktoré sú pre jeho úlohy viac než typické. Mimochodom rovnako ako v prípade veľmi podobnej úlohy „mäsiara Billa“ (Gangy NY) zašiel Scorsese za svojím bývalým dvorným hercom, Robertom De Nirom, no ten túto úlohu odmietol, čo je jedna velikánska škoda. Návrat tejto legendy do tohto žánru a opätovná spolupráca s Martym by bola určite famózna.

Spomedzi vedľajších úloh stojí za pozornosť Mark Wahlberg ako tvrdý policajt, ktorý svojich podriadených rád „buzeruje“ a nešetrí ostrými slovami. Ženské postavy majú v Scorseseho filmoch zväčša nenápadnú, no o viac dôležitejšiu úlohu (Betsy a Iris z Taxikára, Vickie zo Zúriaceho býka). Podobnú charakteristiku spĺňa aj postava policajnej terapeutky (Vera Farmiga), ktorá rovnako ako Costello nepriamo spája dvoch súperov, stojacich na opačných stranách.

Na druhej strane Na druhej strane

Keď som sa už prepracoval k pojmu „ostré slová“, tak vulgarizmami je The Departed presýtený až-až. Opäť sa ale niet čomu čudovať. Len si spomeňte na Joe- Pesciho, ktorý či už v Zúriacom býkovi, alebo najmä v Mafiánoch a Kasíne nešetril nadávkami čo len v jednej jedinej scéne. Podobne aj The Departed ponúka rozmanitú škálu anglických štipľavých slovíčok, spomedzi ktorých má samozrejme najvyššiu frekvenciu slovotvorný základ slova „fuck“.

Ironický a čierny humor je ďalšou charakteristickou črtou Scorseseho filmov. Úsmev na vašej tvári nevykreslí len DiCaprio či Nicholson, ktorých postavy týmto aspektom priam dýchajú, ale samotný scenár ponúka množstvo čierno-humorných situácií. Spomeniem aspoň scénu z pornokina alebo záverečný záber, ktorý nepotrebuje komentár a je úžasnou bodkou filmu. Scorseseho typický humor tak spolu s úžasným herectvom, neustálym strihom strhujúcich scén majú za následok, že sa k plátnu prilepíte tak, ako vám to len pred vami spolusediaci dovolia a s napätím a údivom čakáte, čo príde ďalej a ako to všetko dopadne. Netrvá dlho a ste s postavami úplne vžití a stotožnení, začínajúc chápať ich konanie akoby z vlastného pohľadu. Inteligentný príbeh a zápletka sa sústreďuje na dve krysy, ktoré sa vzájomne poznajú, no nevedia o sebe a súčasne sa hľadajú. Costignan vs. Sullivan, kto z koho, kto nájde koho skôr, a kto si to prvý odnesie. Jednoducho strhujúce a úchvatné.

Nezostáva mi nič iné, ako len ohodnotiť gangsterskú krimi- drámu Na druhej strane ako jeden z minima filmov tohto roka plným hodnotením. Scorsese namiešal do svojho rozlúčkového hollywoodskeho kokteilu to, čo mu šlo vždy najlepšie. Úrodná práca s hercami, efektívne usmernenie svojho technického tímu, vkusný čierny humor, atraktívne rozprávanie príbehu a kompaktnosť celého filmu. Z jeho filmov sa už posledné roky úplne vytratila pochmúrnosť deja, čoho dôkazom je aj tento počin. Počin, ktorý milovníci majstra Scorseseho budú zbožňovať. Tí, ktorí s ním ešte tú česť na striebornom plátne nemali, sa bude vrchovate páčiť tiež, akurát si povedia „Bol to výborný film, aj keď trochu čudný“. Vážení čitatelia, Marty sa definitívne rozlúčil s klasickými gangsterkami a prináša nám tzv. novodobú gangsterku, ktorá nemá len nábeh stať sa jeho komerčne najúspešnejším, ale aj najprístupnejším dielom pre rozličné divácke základne.

/