Moon

Michal Klembara
Michal Klembara
Recenzie

Žáner: sci-fi dráma
Minutáž: 97 minút
Krajina: Veľká Británia
Rok: 2009
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Duncan Jones
Scenár: Duncan Jones, Nathan Parker
Kamera: Don Burgess
Hudba: Alan Silvestri
Hrajú:Sam Rockwell, Kevin Spacey, Dominique McElligott, Rosie Shaw, Adrienne Shaw, Kaya Scodelario, Benedict Wong, Matt Berry, Malcolm Stewart, Robin Chalka ďalší

Moon (2009)V roku 2009 vyhrala snímka Moon cenu BAFTA v kategórii nezávislých filmov. Za odhadovaných 5 miliónov dolárov ju nakrútil ako svoj prvý celovečerný film režisér Duncan Jones (známy aj ako syn Davida Bowieho). Napriek tomu, že sa nedostal do širšej medzinárodnej kinodistribúcie, úspechy sa dostavili na festivaloch, u časti kritiky a najmä u divákov.

Duncan Jones je aj autorom námetu, scenár napísal s Nathanom Parkerom. Príbehu sa dá vyčítať určitá jednoduchosť, ale o to až tak nejde. Je to komorná snímka s viac-menej jedným hercom, nakrútená v jednom ateliéri vo filmovom štúdiu neďaleko Londýna. Na zložité kreácie teda ani nie je priestor.

Príbeh sa odohráva na malej mesačnej základni, z ktorej sa kontrolujú ťažobné stroje – harvestery. Tie z povrchovej mesačnej horniny získavajú na Zemi vzácny prvok Hélium-3, potrebný ako palivo pre fúzne reaktory. V tomto smere sa nedá snímke naozaj nič vytknúť. Vedecká rovina príbehu nebola opomenutá a je to teda poctivé sci-fi. Reálne sme zatiaľ fúznu reakciu nedokázali rozbehať, ale skutočne sa plánuje ako palivo využívať práve Hélium-3 z mesiaca, kam ho „nafúkava“ slnečný vietor v pomerne hojnom množstve. Aj ťažba, či fungovanie základne sú tak priblížené pravdepodobnej realite viac ako dobre.

Aj keď film týmto môžeme zaradiť k hard sci-fi, keďže sa venuje vedecko-technickému pokroku ľudstva, diváka si získava na inom mieste. Stredobodom pozornosti je človek – hrdina filmu. To ostatné je podané v úvode filmu úsporným spôsobom. Sam Bell (Sam Rockwell) je jediný pracovník na spomínanej mesačnej základni. Spoločnosť mu robí jedine nehumanoidný robot Gerty (s hlasom Kevina Spaceyho) a manželka prostredníctvom videospráv zo Zeme. Jeho trojročný kontrakt sa blíži ku koncu a o dva týždne by už mohol by doma pri rodine. Začína sa mu však zhoršovať zdravotný stav a po nehode lunar rovera, s ktorým nabúra do jedného z harvesterov, sa veci radikálne zmenia. Keď sa opäť vydáva na miesto nehody, nachádza v havarovanom vozidle sám seba.

Moon (2009) Moon (2009)

Nechcem zachádzať do ďalších podrobností – sú súčasťou zážitku z filmu, ale ten inak s vysvetlením toho, o čo ide, neotáľa. V rámci nastavenia filmu sa núka len jedno riešenie, ale aj tak vo vzduchu visia otázky, ako, prečo a podobne.

Moon má výbornú atmosféru podporenú skvelou hudbou Clinta Mansela. Všetko dianie na stanici tak do seba výborne zapadá, buduje sa napätie a má to štýl. Často býva film aj napríklad pre dizajn scén prirovnávaný k snímkam ako 2001: Vesmírna odysea a Votrelec, ale našli by sme podobnosť aj s ďalšími staršími filmami americkej, či ruskej produkcie. Nejde však o kopírovanie, ale o zdravú inšpiráciu či malé vzdanie pocty. Zaujímavé sú aj niektoré rozdiely. Tu umelá inteligencia – Gerty hrdinovi pomôže, pokým vo Vesmírnej odysei zradí posádku v mene vyšších príkazov zo Zeme.

Dominantným v celom filme je Sam Rockwell, či už je na plátne raz alebo dvakrát (keď nevidno tvár, hrá druhého Sama iný herec). Jeho podanie osamelého človeka so všetkým, čo taký dlhý pobyt mimo civilizácie prináša, je excelentné. Prítomnosť dvoch postáv (Samov) zároveň ilustruje zmenu charakteru, ktorou hrdina za tri roky prešiel a obe polohy zvládol Rockwell výborne. Stredobodom pozornosti sa tak stáva človek a jeho vnútorné emocionálne prežívanie.

Moon (2009) Moon (2009)

Snímka končí morálnym, či etickým otáznikom nad konaním spoločnosti a vyjadruje tak určité posolstvo pre našu vlastnú budúcnosť i prítomnosť v prenesenom zmysle ako sa na klasické sci-fi patrí. Moon sa starým sci-fi filmom približuje ešte jednou vecou. Nie je plný moderných vizuálnych efektov, či počítačovej grafiky. Skôr naopak. Pracovalo sa s poctivými kulisami, rekvizitami a miniatúrami. Niekto možno ohrdne, ale je v tom kus kvalitnej práce.

Pre fanúšikov žánru povinnosť. Pre ostatných to môže byť vďaka zameraniu sa na príbeh človeka a výkon Sama Rockwella tiež skvelá podívaná. Pre Duncana Jonesa to bol výborný odpal kariéry. Odvtedy už stihol v USA nakrútiť a do kín uviesť Zdrojový kód (Source Code, 2011). Aktuálne pracuje na scenári biografického filmu o Ianovi Flemingovi a bola mu zverená i réžia filmovej adaptácie hry Warcraft.