Originálny názov: Medvídek

Žáner: komédia/dráma
Minutáž: 98 minút
Krajina pôvodu: ČR
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Jan Hřebejk
Scenár: Petr Jarchovský
Kamera: Jan Malír
Hudba: Michal Holubec
Hrajú: Jiří Macháček, Roman Luknár, Ivan Trojan, Tatiana Vilhelmová, Aňa Geislerová, Nataša Burger, Klára Issová, Zuzana Fialová, Jiří Menzel, Věra Křesadlová, Kristýna Lišková-Boková

MedvidekNeustále obmieľaný fakt, že slovenský film je pojem vyjadrujúci niečo takmer neexistujúce, nebol v roku 2007 úplne platný, pretože v našich kinách boli premietané viaceré slovenské filmy, naposledy to bol Polčas rozpadu. Napriek minuloročnej vyššej úspešnosti v slovenskej hranej tvorbe sa ale stále nevyrovnáme v kvalite a najmä v kvantite českej filmovej tvorbe, ktorá dokáže za rok vyprodukovať niekoľko násobne viac filmov ako je to u nás. Zaujímavá je ale situácia, že česká filmová kritika nové české filmy často výrazne odmieta a odsudzuje ich kvality aj napriek masovému úspechu u divákov. Častým terčom českej kritiky je v poslednej dobe najmä Jan Hřebejk, ktorý po oslavovanej trojici filmov Pelíšky, Musíme si pomáhat a Pupendo nakrútil dva trochu slabšie filmy, Horem pádem a Krásku v nesnázich, ktoré síce neboli tak skvelé ako predošlá trojica, ale napriek tomu mali svoje čaro a veľa vtipných momentov. Minuloročný Hřebejkov film Medvídek mal opäť veľmi nepriaznivé kritiky, ale zasa na karlovarskom festivale si vyslúžil nadšené ovácie. Pravdu majú v podstate oba tábory, pretože tento Méďa je tak trochu ťarbavý a rozporuplný, ale zároveň aj zábavný.

Scenárista Petr Jarchovský príbeh filmu postavil na zobrazení životných príbehov troch kamarátov. Jirka je majiteľom malej prímestskej galérie, ktorá sa len horko ťažko uživí a nápodobne stojí aj cukráreň jeho manželky. S ňou má Jirka neustále konflikty pre jej bordelárstvo a jej sestru, ktorá sa chorobne bojí cudzích priestorov. Druhý kamarát Ivan je zase úspešný diplomat, ktorý si zobral za manželku Talianku a má práve s ňou prvé dieťa. Tretí kámoš je Roman, gynekológ, ktorého manželka nemôže otehotnieť, čo si on vynahrádza pri svojich pacientkach. Jednoducho všetci traja sú relatívne mladí a relatívne úspešní, ale v skutočnosti je ich život dosť bieda. A to sa čo chvíľu ešte viac zhorší…

Sicko Medvidek

Príbeh Medvídka je jeho výrazne najväčšou slabinou. Dej sa rozbieha veľmi pomaly a úvod pripomína skôr slabší televízny film než regulárny celovečerák. Postupne sa však film rozbehne a nasledujú scény s typickým humorom pre autorskú dvojicu Hřebejk-Jarchovský. Bohužiaľ týchto scén je ale veľmi málo a aj keď niektoré divákovi na dlhší čas utkvejú v pamäti (napríklad rozhovor manželov Jiřího Menzla a Věry Křesadlovej je určite nezabudnuteľný) stále sú to len občasne výstrely do tmy. Oproti tomu viaceré scény sú len pokusy, ktoré vo viacerých prípadoch vyšumia do stratena.

Kvalita scenáru a teda aj filmu ale postupne graduje. Koniec je veľmi dobrý a kebyže je taký aj celý film, tak by sa Medvídek snáď vyrovnal Pelíškom alebo Pupendu. Aj keď je pravdou, že koniec nemusí pasovať každému, keďže je trochu pritiahnutý za vlasy. Napriek tomu je uzavretie príbehu veľmi zaujímavé už len kvôli skvelým scénam s hereckými výkonmi najmä trojice Jiři Macháček, Ivan Trojan a Roman Luknár, ktorí hrajú postavy s rovnakými krstnými menami. Najmä Macháček so zaujímavým “plnovousem“, svojimi hláškami a mimikou je v závere filmu tahúňom a určite si jeho výkon budete pamätať aj niekoľko dní (či týždňov) po zhliadnutí filmu. Z ďalších hercov vo filme treba ešte spomenúť predstaviteľky ženských úloh Tatianu Vilhelmovú, Aňu Geislerovú a Zuzanu Fialovú, ktoré síce nie sú tak výrazne ako ich herecký kolegovia, ale nie sú ani príliš slabé.

Medvidek Medvidek

Medvídek je teda film, ktorý vás môže odradiť slabším začiatkom, občasným televíznym spracovaním, nadbytočnými titulkami, alebo divnými scénami. Naopak vás zase môže zaujať svojím humorom, skvelým Macháčkom, manželskou scénou s pánom Menzlom a takisto aj dobre urobeným koncom, ktorý dokáže veľmi ľahko zlepšiť nazeranie na celý film a teda aj celkový dojem ide vďaka nemu hore.

/