Legenda o Tarzanovi
Premárnený výlet do džungle

Najnovší príbeh Pána opíc sa prehupol slovenskými kinosálami takmer bez povšimnutia. Film, ktorý bol nakrútený pred rokom a pol a za ten čas poriadne nepracoval s propagáciou, inak dopadnúť nemohol.

Klasický príbeh z pera Edgara Ricea Burroughsa spracoval harrypotterovský režisér David Yates trochu inou optikou. Nejde o origin príbeh ani o remake, ale skôr začiatok potenciálnej série. Tarzanov mnohokrát prerozprávaný zrod sa obišiel rozumnou formou postupne dávkovaných flashbackov a poskytol priestor novému príbehu.

Od dôb divokého života v africkej džungli ubehlo Tarzanovi (Alexander Skarsgård) mnoho rokov. Teraz si spokojne žije v blahobyte civilizácie ako bohatý Lord Greystoke, po boku svojej drahej manželky Lady Jane (Margot Robbie). Pošlú ho ako emisára parlamentu späť do Konga netušiac, akú rolu má zohrať v nebezpečnej hre chamtivosti a pomsty belgického kapitána Leona Roma (Christoph Waltz). Touto intrigou sa však ľudia stojaci za vražedným sprisahaním šeredne prerátali.

O ľahko stráviteľný obsah sa postarali pomerne neznámi scenáristi Adam Cozard a Craig Brewer. Cozard má na svedomí posledný scenár k nemastnému-neslanému Jackovi Ryanovi (Jack Ryan: Shadow Recruit, 2014) a Brewer bohaté skúsenosti s televíznou tvorbou. Niečo mi však vraví, že nový Tarzan im veľmi na kredibilite nepridá.

Priemernú úroveň snímky ako tak zachraňujú dobre zvolení herci. Skarsgård je presvedčivým Pánom opíc, fyzičku má dokonalú a zvláda i hlavný herecký rozkol divočina verzus civilizácia. Margot Robbie hrá slečnu v nebezpečenstve na výbornú. Ruku na srdce, kto z mužských divákov by pre jej záchranu neprebúral polku džungle?

O komično sa postaral Samuel L. Jackson, ktorý síce dostal menší priestor, no využíva ho vo svoj prospech. Waltz zahral ako obvykle úlisného zákeráka, tento archetyp však v jeho podaní začína nudiť. Ak ho kritizovali za posledného Bonda, že šiel azda na pol plynu, s Tarzanom neobíde lepšie. Pozitívne prekvapil Djimon Honsou v menšej roli náčelníka divokého kmeňa Mbonga.

Krvavé diamanty opäť poslúžili ako motivácia pre zvedenie krutého boja dvoch svetov, inak je dej plný ošúchaných klišé a neponúka žiaden oslnivý zvrat. Zopár scén vám ostane v pamäti, divoké zvery sa popri Lordovi Greystokeovi snažili ozlomkrky, viď dravý hroch či obligátne gorily.

Môžeme povedať, že tvorcovia išli na istotu. Dej vyslovene nenudí, 110-minútová dĺžka vám ubehne rýchlo bez toho, aby ste sa dívali na hodinky. No nevidím dôvod, prečo by tento jednorazový výlet po džungli mal byť nasledovaný pokračovaním, či dokonca dvomi. Diváci si všeobecne myslia to isté, o čom svedčia mdlé tržby.

David Yates sa už v novembri radšej vráti do sveta kúziel, tam je predsa len viac doma ako v divokej prírode. Z tohtoročných letných blokbasterov to nevyšlo viacerým, v džungli lepšie ako Pán opíc obstál Mauglí. Pre mňa osobne ostáva neprekonaným Tarzanom Christopher Lambert z roku 1984.

Kedysi hral vo filmoch prím strhujúci dej a nie páčivý vizuál. Legenda o Tarzanovi stavila predovšetkým práve na pútavý zrakový vnem. A to je trošku málo.

---