Izba 1408

Originálny názov: 1408

Žáner: thrriler / horror
Minutáž: 104 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Mikael Håfström
Scenár: Matt Greenberg, Scott Alexander a Larry Karaszewski
Kamera: Benoît Delhomme
Hudba: Gabriel Yared
Hrajú: John Cusack, Samuel L. Jackson, Mary McCormack, Tony Shalhoub, Jasmine Jessica Anthony

Ja ani väčšina z vás v mojom veku sa už nenechá vystrašiť príbehmi o duchoch, skôr nás dokážu vystrašiť faktúry za telefón, či internet. Je len otázne, kedy sa dostaneme do izby 1408 a naše najhoršie predstavy sa začnú zhmotňovať v jeden nepretržitý a desivý sen, kde sa nás naše vlastné internetové pripojenie pokúsi zabiť. Tak niečo podobné sa nám asi snaží povedať príbeh filmu, ktorý pomocou štyroch stien jednej izby vnesie na povrch vaše najhroznejšie boliestky a fóbie a využije ich proti vám.

Mike Enslin (John Cusack) je spisovateľ, ktorý píše hororové poviedky. Je to zarytý realista navštevujúci miesta so strašidelnou minulosťou, aby hľadal inšpiráciu pre svoje knihy, pričom všetky tieto desivé príbehy späté s jednotlivými miestami pokladá za nezmysly. Momentálne píše ďalšiu knihu a pre posledné kapitoly si nachádza novú inšpiráciu. Za ňou sa vydáva do New Yorku, konkrétne do hotela Dolphin kde sa nachádza izba 1408 s nie veľmi dobrou povesťou. Je to prvý návrat do mesta od vtedy ako mu za záhadných okolností zomrela dcéra, s ktorej stratou sa snaží vyrovnať. Návštevu izby spočiatku berie ako záležitosť ktorou už veľa krát prešiel, kým si nepýta od izby kľúč. Ujíma sa ho riaditeľ tohto hotelíka Gerald Olin (Samuel L. Jackson) s enormnou snahou ho od návštevy izby odhovoriť. Podľa jeho slov už v izbe dvadsať rokov nikto nebýval lebo zakázal jeho používanie. Podľa záznamov riaditeľa si izba za svoju 95 ročnú existenciu vyžiadala 56 obetí. Niektoré obete zomreli násilnou, iné prirodzenou smrťou ako je napríklad infarkt, mozgová príhoda, či utopenie v kuracej polievke. Mike je ale tvrdohlavý spisovateľ, ktorý na tieto babské historky kašle, dokonca pre odhováranie sa zdá byť ešte vzpurnejší a do izby samozrejme vkročí. Pokladá do popolníka ako každý nefajčiar svoju cigaretu a začne sa rozprávať so svojim kamarátom diktafónom.

To čo nasleduje je každému zrejme. Mike začína prežívať najhoršiu hodinu svojho života, alebo je to najhoršia hodina jeho života niekoľko krát? Sú minúty ktoré prežíva v izbe realita, alebo je to strašný sen z ktorého sa zobudí? Toto všetko nebudem prezradzovať. Nie že by som nejako nechcel, alebo že by som to celé nepochopil, ale opisovať to čo sa odohráva v izbe by bolo dlhé, zložité a aj tak to je v konečnom dôsledku príbehovo jedno. Sú to len úlomky zložené z šialenstva a zúfalstva hlavného hrdinu, hrdinu ktorý sa z fľaškou v ruke vrhá do situácii, ktoré mu izba pripraví. On sám tu prechádza etapami neveriaceho, vystrašeného, zúfalého, vysileného, zmäteného, dokonca rezignujúceho chlapa. To čo ukrýva izba sa teda dozvedáte až keď vstúpite medzi jej štyri steny.

Režisérsku taktovku si zabral na starosti Mikael Häfström, ktorý natočil aj veľmi cenený film Zlo (2003), ale aj za odpad považovaný Duch jazera (2004), pričom ide o jednu z mnohých adaptácii Kingových príbehov. Kinga majú autori radi, pretože sa rád hral s ľuďmi, ich psychikou a scenáristi toto isté vyžadujú od filmu. Potom je najmä úlohou režiséra „prekonvertovať“ riadky vyplnené slovami na filmový pás, tak aby to aspoň z časti malo ten punc Kingového rozprávania. Bohužiaľ sa stáva presne to, čo film nemôže dokonale prezentovať. Na plátne sa nie všetko dá skryť medzi riadky a málo ostáva na predstavivosti jednotlivca. Príbeh spisovateľa, ktorý sa rád oháňa vetou, robím si svoju prácu, tak je nasmerovaný v prvej polhodinke deja medzi štyri steny izby 1408, kde sa s postupnou gradáciou dávkuje zlo majúce za úlohu Mikeovi naznačiť, že túto knihu nedopíše. Bohužiaľ mne sa prvá trištvrte hodinka zdala oveľa zaujímavejšia a kvalitnejšia, než tá časť besnenia a boja o holé prežitie. Kým sa len blížime ku podstate a je nám len naznačované, tak má film akúsi zaujímavosť a tajomnosť. Toto všetko sa však mení asi pätnásť minút po vstupe do miestnosti, keď sa má film meniť z thrilleru na horor a stáva sa tuctový a nezaujímavý. Určite sa to tak nebude javiť každému, neberiem filmu ani to, že scény odohrávajúce sa v izbe sú naozaj efektné a niektoré prekvapia, ale mňa nezaujali a k vydeseniu som mal asi tak ďaleko ako Samuel L. Jackson k úlohe Terminátora.

Čo musím každopádne vyzdvihnúť je John Cusack, lebo na plátne naozaj nechal kus filmového umenia, v podstate je na plátne nonstop a vystrieda všetky možné polohy ľudského rozpoloženia. Práve tieto jeho uveriteľné a ľudské reakcie držali diváka aspoň ako tak spútaného s hlavnou postavou a vťahovali ho do deja. Celý film sa tak dá nazvať predstavením jedného muža, výstup Samuela L. Jacksona je síce naozaj charizmatický a vnára nás do deja, ale trvá len niekoľko málo minút čistého času pri stopáži 94 minút.

V mojom hodnotení tak je zahrnuté všetko, veľmi sľubný začiatok, gradácia deja, výborný Cusack, ale aj ten zlom kedy mi začali trocha škrípať zuby, že sa to kazí a režisér akoby nevedel akou cestou sa vydať. Potom aj v celku krátka minutáž sa zdá byť zbytočne preťahovaná a divák má chuť zobrať nožnice a päť minút tu a päť tam odstrihnúť. Moje zhodnotenie je síce mierne kritické, ale to len preto, že sa z toho dalo vyťažiť ešte trochu viac, pretože potenciál na to bol. Film sa tak u mňa zaradil medzi tie, ktoré sa oplatili určite pozrieť, ale ostávajú stále na polceste k dokonalosti. Mike Enslin síce dal hotelu Dolphin desať lebiek, ja mu dávam len šesť z desiatich.