Grbavica

Originálny názov: Grbavica

Žáner: Dráma
Minutáž: 90 minút
Krajina pôvodu: Bosna a Hercegovina / Rakúsko / Nemecko / Chorvátsko
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Jasmila Žbanić
Scenár: Jasmila Žbanić
Kamera: Christine A. Maier
Hudba: Enes Zlatar
Hrajú: Mirjana Karanović, Luna Mijović, Leon Lučev, Kenan Čatić, Jasna Ornela Berry, Dejan Aćimović, Bogdan Diklić

Odvekým ohniskom napätia v Európe je rozbúrený Balkán, z ktorého sa v priebehu storočí vytvorila ohromne pestrá zmes rás, národov, náboženstiev, jazykov a politických názorov. Tento explozívny mix sa stal miestom poslednej veľkej vojny v Európe, keď po dobe umelej svornosti v Titovej Juhoslávii si jednotlivé národy začali vytvárať vlastné štáty, čo viedlo k vypuknutiu občianskej vojny. Tento konflikt sa stal dejiskom ohromného ľudského utrpenia, keď Chorváti, Srbi ani Bosniaci si navzájom nič nedarovali a obrazy genocídy, znásilňovania a iných zverstiev boli na dennom poriadku. Tento konflikt je aj vďačnou témou filmov, stačí spomenúť napríklad skvelý Undergorund Emira Kusturicu, alebo Oscarový film Zem nikoho. A teraz k nám prichádza ďalší príspevok k tejto téme, film ocenený Zlatým Medveďom z minuloročného Berlinale – Grbavica.

Esma je osamelé štyridsiatnička, ktorá sa snaží vychovávať svoju pubertálnu dcéru Saru v okrajovej oblasti Sarajeva, v Grbavici. Esma bola pred vojnou študentkou medicíny, počas vojny jej zabili muža a tak sa teraz snaží pretĺcť ako sa len dá. Chodí na terapeutické stretnutia vojnových obetí (aj keď najmä kvôli peniazom) a po nociach pracuje v nočnom podniku, kde sa spozná s výpalníkom Pelda, ktorý takisto bol pred vojnou študentom a ktorý prišiel vo vojne o rodinu. Esma sa snaží prežiť s tým málom peňazí čo má, čo sa jej ale nedarí najmä kvôli tomu, že Sara potrebuje 200 Euro na školský výlet. Celú túto sumu by ani nemusela zaplatiť, keby doniesli úradné potvrdenie, že jej otec umrel hrdinskou smrťou v armáde. Esma ale vydanie potvrdenia stále zahovára, čo Sara v pubertálnom veku nemôže vôbec pochopiť.

V podstate celý čas filmu sledujeme bežné denné úkony matky a dcéry v prostredí Sarajeva, ktoré vyzerá samo o sebe riadne depresívne, navyše celý film sa odohráva počas zimy, ktorá nepridáva veľa krásy do záberov. Názov Grbavica ma viacero významov, po prvé je to sídlisko, kde sa príbeh odohráva (jeho bezútešnosť je veľmi blízka všadeprítomnej šedi našich sídlisk, Grbavica má navyše ešte rozbombardované budovy), po druhé je to miesto, kde bol srbský zberný tábor pre Moslimov počas vojny, čiže miesto kde bola väznená aj Esma a kde sa takisto nachádzajú masové hroby. A tretí význam je symbolický, pretože Grbavica znamená po bosniacky zhrbenú ženu, čo má so životným údelom Esmy niečo spoločné.

Sledovanie každodenného života matky a dcéry je brané ako keby úchytkom a v značne pomalom tempe, ktoré občas môže diváka až ukolísať, ale z letargie ho rýchlo preberú scény z nočného klubu a takisto emotívny koniec. Režisérka Jasmila Zbanič veľmi dôkladné buduje komorný príbeh, v ktorom cez pohľad na ženský príbeh Esmy spočiatku nenápadné, ale napriek tomu veľmi dôrazne poukazuje na zlo, ktoré ani desať rokov po vojne nevymizlo zo životov ľudí poznačených vojnou. Vojna sa neprejavuje len na príbehu Esmy a Sáry, pretože jej následky cítiť všade, napríklad v príbehu nedoštudovaného ekonóma Peldu a takisto jej dôsledky vidieť na vzťahoch medzi deťmi v Sárinej škole.

Keďže film je primárne zameraný na príbeh Esmy, tak veľmi dôležitý je herecký výkon jej predstaviteľky Mirjani Karanović. Ten je jednoducho skvelý a vynikajúco pasuje do civilnej atmosféry filmu, keď Karanović nepoužíva výrazné gestá, nesnaží sa upútať pozornosť, ale len jednoducho žije život slobodnej matky, ktorá je skúšaná osudom. Zaujímavosťou je že Karanović je pôvodom Srbka, čo s ohľadom na príbeh pôsobí dosť zaujímavo. Herecky je na počudovanie na vysokej úrovni aj Luna Mijovič ako Sára, ktorá sa pre úlohu pubertálneho výrastka asi ani nemusela dlho pripravovať, pôsobí úplne prirodzene.

Grbavica je filmom, ktorý neupúta diváka skvelým spracovaním, ale dokáže podať silný príbeh, ktorý musí pohnúť každým, kto sa dokáže aspoň trochu vcítiť do pocitov iných ľudí. Z tohto dôvodu asi aj film získal Zlatého Medveďa, keďže spracovanie veľmi neohúri, ale napriek tomu pasuje ku filmu. Ku spracovaniu sa viaže ja jediná vážnejšia chyba filmu, keď viaceré scény sú až nadmieru dlhé a niektoré zbytočné. Tento fakt ale nič nemení na tom, že Grbavica je výborným filmom, ktorého scenár písal sám život. Táto veta znie ako fráza, ale v prípade tohto filmu platí. Bohužiaľ.