Originálny názov: Ghost Rider
Žáner: Comics
Minutáž: 114 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Mark Steven Johnson
Scenár: Mark Steven Johnson
Kamera: Russell Boyd, John Wheeler
Hudba: Christopher Young
Hrajú: Nicolas Cage, Eva Mendes, Wes Bentley, Sam Elliot, Donal Logue, Peter Fonda
Máme už za sebou zopár mesiacov nového roku 2007, ale až teraz, v polovici marca prichádza do našich kín prvá tohtoročná komixová adaptácia, konkrétne marvelovský Ghost Rider, ktorý zožal tradične úspech v zemi svojho pôvodu USA a preto bol nasadený aj do našich kín, ktoré sa vždy ochotne zaplnia v prípade sfilmovaných komiksov, aj keď na Slovensku nemajú komiksy v pôvodnej tlačenej podobe až takú veľkú popularitu. Táto značne vysoká návštevnosť v kinách veľmi úzko súvisí so zameraním komiksov na mainstreamového diváka, ktorý sa ide do kín zabaviť a popritom zjesť popkorn (alebo naopak) a veľmi ho nezaujíma, že či sa postavy vyvíjajú, alebo či má príbeh zmysel. Niekedy sa síce podarí skĺbiť do filmu aj tieto vcelku potrebné veci (stalo sa to v prípade X-Menov a Spidermana), ale zase inokedy sa vyprodukuje nepozerateľný komixový film (Fantastická štvorka napríklad). Ghost Rider nanešťastie patrí do tej poslednej kategórii.
Johnny Blaze spolu so svojim otcom účinkuje pre pobavenie publika na americkom juhu tak, že na motorkách skáču cez horiace kruhy. Sú v tom naozaj dobrí, až raz otcovi lekári objavia rakovinu. V tejto chvíli sa pred mladým Johnnym objaví vyslanec pekiel Mefistofeles (ktorý ale skôr vyzerá ako dedinský farár), aby mu dal ponuku na to, že sa Johnny stane jeho jazdcom a na oplátku on vylieči jeho otca. Johnny podpíše zmluvu vlastnou krvou, ale celé sa to zvrtne, keď jeho otec zomiera pri jednej exhibícii pričinením Mefistofela na čo sa Johnny uzavrie do seba a rozhodne sa opustiť svoju lásku Roxannu, ktorú nechce ohroziť svojou zmluvou s diablom. Dej sa následne presúva do času, keď je z Johhnyho svetoznámy exhibicionista na motorkách, ktorý vždy prežije každú nehodu. V tomto čase sa do jeho života vráti Roxanna, ale na nešťastie aj Mefistofeles…
Dejová línia filmu je dosť zle koncipovaná, keď ku premene hlavného hrdinu na super hrdinu dochádza až v polovici filmu a to ešte značne rozpačitým spôsobom, ktorý ukazuje výrazne chyby scenára. Autorom scenára a zároveň režisérom filmu je Mark Steven Johnson, ktorý už svoj „talent“ na komixové adaptácie dokázal pri nie príliš podarenom Daredevilovi, v ktorom bolo takisto vidieť obrovské chyby scenára. V Ghost Riderovi je jeho najväčšou scenáristickou chybou zameranie narácie najmä na psychológiou hlavnej postavy, ktorá by mala ukazovať nejaký ten vývoj, aj keď len minimálny. Takisto sa snažil vybudovať pozadie príbehu hrdinu a zaplietol do toho aj trochu mytológie o zrode legendy. Táto snaha napríklad oproti X-Menom vyzerá byť až priveľmi chcená a vo viacerých momentoch až trápna. Okrem toho sú vo filme v značnej miere prítomné tradične klišé napríklad v romantických rozhovoroch, alebo v ukazovaní na hlavného hrdinu, ktorý trpí tým, aký údel mu bol predurčený. Pretože som pôvodný komiks nečítal, nemôžem vinu za nepodarený príbeh dať len Johnsonovi, ale stále si myslím, že ten scenár mohol byť oveľa lepší, aj keby bola predloha úplne zlá, čo podľa dlhoročného úspechu u čitateľov v USA vôbec nie je.
Celý film je postavený na efektnosti záberov a na tom, ktorá jeho súčasť bude viac cool. Logicky by mal byť najviac cool hlavný hrdina, ktorého hrá Nicolas „MojaTvárMáLenDvaVýrazovéProstriedky“ Cage, ale nie je. Jednoducho sa Cage na túto úlohu absolútne nehodí, pretože jeho pohľad psa, ktorému ukradli žrádlo nepasuje k jeho postave. Takisto pohľad naňho ako v koženej bunde jazdí na horiacom motocykli je skôr na smiech než na zaradenie do komixového filmu. Cool má byť samozrejme aj hlavný záporák, namachlený Mefistofelov synáčik Blackheart (Wes Bentley), ktorí so svojou partičku špinavých deathmetalistov súka jednu hustú hlášku za druhou, čo je ale zase skôr na smiech, než na budovanie atmosféry. A tak jedinou normálnou postavou je Roxanne, ktorú si zahrala Eva Mendes, a aspoň na ňu sa dá pozerať bez smiechu, aj keď tomu výrazne napomáha estetická úloha jej postavy pre oko diváka.
Ghost Rider sa svojmu tvorcovi Markovi Stevenovi Johnsonovi veľmi nevydaril, ale nedá sa povedať, že by bol od začiatku do konca úplnou katastrofou. Niektoré akčné scény sa vcelku dajú pozerať, dokážu zabaviť, aj keď často v nich vidieť nie príliš oslňujúcu kvalitu počítačových efektov. Dokonca jedna scéna je aj skvelá a to konkrétne vybehnutie ohnivej motorky a ohnivého koňa za zvuku rockovej úpravy klasickej skladby country. Ale je to iba jediná scéna počas dlhých 114 minút. Keď si navyše porovnáte tie vydarené komiksy z posledných rokov (Spiderman, Batman začína, X-Men) s Ghost Riderom, tak musíte uznať, že filmu toho veľa chýba ku vydarenej komixovej adaptácii. Čiže zhrnutie – videl som aj horšie filmy, ale nebolo ich až tak veľa. A to sa dokonca pripravuje už aj pokračovanie…