Drsňák

Originálny názov: Knallhart

Žáner: dráma / krimi
Minutáž: 98 minút
Krajina pôvodu: SRN
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Detlev Buck
Scenár: Zoran Drvenkar, Gregor Tressnow
Kamera: Kolja Brandt
Hudba: Bert Wrede
Hrajú: David Kross, Jenny Elvers, Erhan Emre, Kida Ramadan, Arnel Taci, Kai Müller, Hans Löw

Pätnásťročný Michael Polischka to nemá v živote práve najľahšie, pretože jeho matku Miriam jej bohatý milenec vyhodil na ulicu po tom, čo sa jej dostatočne nasýtil. Slobodná matka so synom sa následne musia presťahovať z bohatej štvrti do predmestskej časti Berlína, kde bývajú najmä prisťahovalci a kde to vyzerá úplne inak ako v „snobskej“ časti mesta. Michael je v tejto časti nemeckého hlavného mesta vrhnutý do sveta, kde si žiaci v škole robia čo chcú a kde drogy a pouličné bandy vládnu nad životom a smrťou miestnych. Michael sa dostane navyše do sveta organizovaného zločinu potom, čo ho starší žiaci na čele s Turkom Erolom šikanujú a jemu nezostáva nič iné len sa zapojiť do obchodu s drogami pod vedením miestneho tureckého bossa Hamala…

Michael Polischka je hlavný hrdina nemeckého filmu s názvom Drsňák (v origináli Knallhart). Pre režiséra Detleva Bucka predstavuje tento jeho už štrnásty film prvý výraznejší medzinárodný úspech, keďže jeho predchádzajúce filmy neprekročili hranice svojej domovskej krajiny. Drsňák naopak pochodil viaceré významne festivaly v Európe (napríklad Karlove Vary), ale aj v Amerike a dočkal sa úspechu a viacerých ocenení, aj keď najmä na domácom Berlinale (cena FIPRESCI). Po tomto viac-menej úspešnom festivalovom turné prichádza film po roku a pol aj do našej kino distribúcie.

Scenár od Zorana Drvenkara a Gregora Tressnowa nie je práve najoriginálnejší, veď podobných príbehov ako zažil Michael sme mohli vidieť už viacero, obzvlášť z amerického mafiánskeho prostredia. Scenár sa ale ani nesnaží byť úplne originálny, nejde mu o nejaký netradičný príbeh, ale oveľa viac je postavený na čo najlepšom zobrazení dnešnej multikultúrnej spoločnosti. Prisťahovalectvo je momentálne jedným z najväčších spoločenských problémov vo všetkých moderných štátoch Európy a Nemecko je toho výborným príkladom, pretože práve v tejto krajine je napríklad ohromne veľká enkláva Turkov a na prvý pohľad to vyzerá, že súžitie rôznych národov v Nemecku bez problémov funguje, ale pod povrchom to vrie aj tam a môže sa ľahko stať, že tam vypukne podobné násilie ako pred nedávnom na predmestiach Paríža. Celkovo je tento problém veľmi široko a ťažko riešiteľný, ale je chvályhodné, že tvorcovia Drsňáka sa snažili filmom zabŕdnuť aspoň do jedného aspektu tohto problému, konkrétne do organizovaného zločinu na predmestí.

Režisér Buck sa rozhodol film natočiť moderne a dynamický, čiže celý film je snímaný pomocou ručnej kamery, ktorá navyše ukazuje svet v sivých farebných odtieňoch, čo je spôsobené použitím kamerových filtrov. Toto farebné ladenie ešte umocňuje všeobecne dusivý dojem z industriálneho prostredia, kde sa film odohráva a celkovo sa vizuál filmu úplne odlišuje od typického nemeckého „televízneho“ spracovanie, čo je neduh viacerých nemeckých filmov. Ku vizuálu patrí logicky zvuková stránka filmu, ktorá je takisto veľmi kvalitná, obzvlášť soundtrack filmu, ktorý pozostáva najmä z nemeckých rockových skladieb, ale počuť v ňom aj amerického speváka Becka. Celkovo spracovanie filmu je asi najväčšou devízou filmu popri aktuálnej téme.

Film postupne plynie, divák sa nenudí, postavy sa chovajú ako majú, matka Miriam je príživníčka neschopná samostatne zarábať, Erol je stále rovnaký vydierač a z Michaela je „drsňák“, ktorý si užíva svoju pozíciu. Viac menej všetko v príbehu funguje, ale zrazu príde koniec, ktorý by mal celú situáciu nejako vyriešiť, ale koniec jednoducho vôbec nefunguje, presnejšie ani nepríde v podobe ako ho divák očakáva. Toto je najvážnejšia chyba inak dobrého filmu s dobrými hercami (najmä mladý David Kross ako Michael je vynikajúci) a s dobrým spracovaním. Koniec filmu je ale značne od veci a ako keby nedorobený, čo z dosiaľ zaujímavého filmu robí len nadpriemernú drámu, ktorá mohla byť oveľa lepšia, kebyže sa scenáristi rozhodnú film ukončiť inak. Škoda toho konca, ale film sa oplatí vidieť aj tak.