Originálny názov: Doo Wop

Žáner: dráma
Minutáž: 90 minút
Krajina pôvodu: Francúzsko
Rok: 2004
Prístupnosť: MP 12

Réžia: David Lanzmann
Scenár: David Lanzmann
Kamera: Pascal Lagriffoul
Hrajú: Michaël Fitoussi, Caroline Ducey, Elina Löwensohn, Clovis Cornillac, Philippe Nahon, Diego Montes

DooWopV rámci európskej filmovej tvorby je asi tou najvýraznejšou súčasťou francúzska kinematografia, ktorá si toto prvenstvo drží už dlhé desaťročia. Práve vo Francúzsku usporiadali bratia Lumiérovci prvé filmové predstavenie, Georges Melies tam natočil napríklad slávnu Cestu na Mesiac a tak isto tam v šesťdesiatych rokoch vznikla skupina filmárov, ktorá dostala pomenovanie Nová vlna, dokonca ovplyvnila aj Hollywood (asi najznámejším predstaviteľom Novej vlny bol Jean-Luc Godard). Francúzsko aj v súčasnosti produkuje veľké množstvo filmov, ktoré sú buď umeleckého smeru, alebo takisto je vo Francúzsku aj skupina filmárov, ktorý sa snažia vyrovnať Hollywoodu v kvalitnej popkornovej zábave. O to sa snaží najmä Luc Besson ako režisér a producent, aj keď sa mu to nedarí tak dobre ako na začiatku kariéry (Leon, Magická hlbočina) aj tak niektoré filmy z jeho produkčnej spoločnosti sa dajú považovať aspoň za dobrú nenáročnú zábavu. Francúzska tvorba má aj pevné miesto v našich kinách, ba dokonca v poslednej dobe sa k nám dostáva čoraz viac filmov z tejto krásnej zemi, napríklad práve recenzovaný Doo Wop.

Celý dej filmu sa točí okolo hlavnej postavy chlapíka menom Ziggy. Ten svoj momentálny život prežíva v prostredí parížskych uličiek a kaviarni, kde je ako ryba vo vode. Každému tvrdí, že je hudobný producent a že jeho skupina bude raz veľmi slávna a vraj bude účinkovať na tých najlepších pódiách v meste. Tvári sa že je všetko v pohode a má svoj život pod kontrolou. To je ale len pretvárka a Ziggiho spôsob úniku od reality, pretože sa mu napríklad nedarí dať znova dokopy s ex-priateľkou Mariou, ktorú stretne náhodou na ulici a s jeho kapelou to tiež nie je všetko také ružové ako sam tvrdí. Jemu sa ale jeho život páči, potešenie nachádza najmä v náhodných známostiach, napríklad s Majou, barmankou, ktorá by sa chcela stať speváčkou.

DooWop DooWop

Ako sa dá ľahko pochopiť, Doo Wop je z toho umeleckého súdka francúzskeho filmu a dá sa v ňom nájsť napríklad mnoho odkazov na spomínanú Novú vlnu, najmä na Godardov film Na konci s dychom. Film plynie pekne pomaly, postupne sa zoznamujeme pomocou krátkych epizód so svetom v ktorom sa Ziggy pohybuje a žije. Čiže spolu sa so Ziggim prechádzame parížskymi uličkami za krásneho slnečného dňa a nasávame ich nenapodobiteľnú atmosféru. Práve Paríž je ako keby druhým hlavným hercom vo filme, keďže režisér zachycuje obrazy každodenného života tohto najnavštevovanejšieho mesta na svete. K tomu hrá perfektne pohodová hudba, ktorá k tým záberom na Paríž jednoducho pasuje.

Kamera zaberá väčšinou Ziggiho tvár, ktorého rolu stvárňuje Michaël Fitoussi, herec, ktorý sa viditeľne cíti v koži Ziggiho ako doma. S klobúčikom a s cigarou prechádza kaviarňami ako keby tam žil celý život (možno že je tomu skutočne tak). Zdatne mu ale sekunduje Elina Löwensohn ako barmanka Maja, najmä ich spoločné scény sú vítaným spestrením filmu.

DooWop DooWop

Ide o to, že výbornými hereckými výkonmi klady filmu končia. Film sa jednoducho nedá utiahnuť iba tým, že režisér bude dávať krásne zábery na mesto, opájať sa odkazmi na Godarda a vynikajúci herci búdu žiť svoje role. Príbeh je v podstate len zmesou epizód, ktoré spolu nie vždy idú úplne dokonale k sebe, aj keď scenár písal režisér podľa vlastných skúseností (dokonca aj vo filme hrá v hudobnej skupine). Jednoducho, film občas naozaj nudí, a to som videl aj oveľa rozťahanejšie a umeleckejšie filmy (film má ešte vcelku krátku stopáž – 90 minút).

Hodnotenie filmu závisí od veľa aspektov. Napríklad či divák videl Na konci s dychom, či sa divák nechá unášať krásnymi zábermi na Paríž, či má chuť na zaujímavé herecké výkony, či má rád francúzske umelecké filmy a či má celkovo chuť na pomaly rozprávaný príbeh jedného chlapíka. U mňa je to všelijako takže koncové hodnotenie je viac menej priemerné, aj keď film mal na viac.

/