Diabol nosí Pradu

Originálny názov: The Devil Wears Prada

Žáner: Komédiálna dráma
Minutáž: 109 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 12

Réžia: David Frankel
Scenár: Aline Brosh McKenna
Kamera: Florian Ballhaus
Hudba: Theodore Shapiro
Hrajú: Anne Hathaway, Meryl Streep, Emily Blunt, Adrian Grenier, Simon Baker, Stanley Tucci

Andy Sachs (Anne Hathaway) je mladá absolventka žurnalistiky, ktorá práve získala prácu, kvôli ktorej by tisíce iných dievčat zabíjali – asistentku šéfredaktorky módneho časopisu Runway Mirandy Priestly (Meryl Streep). Problém je v tom, že Andy sa o módu nikdy veľmi nezaujímala, brala to ako niečo povrchné a hlavný dôvod prečo sa o túto prácu zaujímala bolo získanie skúseností pre ďalšiu kariéru. Chcela by totiž písať vážne články v serióznych novinách. Miranda je neskutočne náročná a vyhovieť jej požiadavkám je takmer nemožné. Andy sa veľmi snaží a popritom si ani nevšimne, že sa postupne mení a zabúda na priateľov i rodinu. Tak to proste chodí, diabol je vždy ukrytý v detailoch a tentoraz navyše nosí pradu.

Diabol nosí Pradu je komédia od režiséra Davida Frankela, ktorý režíroval napríklad aj niekoľko epizód seriálu Sex v meste. Ako predloha poslúžila rovnomenná kniha od Lauren Weisberger, v ktorej opisuje svoje skúsenosti z podobnej práce. Kritike sa veľmi nepáčila, ale koho by to už trápilo, keď sa tak pekne predávala. Film si berie na mušku svet módneho priemyslu so všetkými jeho typickými charakteristikami a stereotypmi – vychudnuté modelky, samoľúbi a afektovaní návrhári, všadeprítomné kamery a fotoaparáty. A to všetko sa snaží sledovať s nadhľadom a byť vtipný. Slovo snaží nie je použité náhodne, pretože častokrát zostáva len pri tej snahe.

Najväčšou slabinou filmu je scenár, pričom základná dejová os je zúfalo predvídateľná a neoriginálna (asi tak, ako keď si pozriete výsledné hodnotenie tohto filmu a je vám jasné, že recenzia bude obsahovať nejaké tie kritické poznámky – napríklad tú, ktorú teraz čítate). Povinnou je prítomnosť nejakého toho moralizovania približne na úrovni základnej školy v duchu „nie je všetko zlato čo sa blyští“. No skúste hádať ako sa Andy rozhodne, keď si nakoniec bude musieť vybrať medzi svojimi blízkymi a svetom pozlátka. Základná kostra príbehu je proste vychudnutá ako modelka. Nejaký ten špek by nezaškodil.

Režisér sa tiež veľmi s originalitou nepretrhol (zrejme existuje nejaký manuál, ktorý hovorí, že scéna amerického filmu, ktorá sa odohráva v Paríži sa musí začínať alebo končiť záberom na Eiffelovu vežu), ale predsa len sa nájde niekoľko zaujímavých inscenačných nápadov. Niečo zachraňuje aj hudba, štýl a celková atmosféra. Tempo by mu pristalo, hlavne v druhej polovici, o niečo rýchlejšie a celkovému dojmu by určite pomohla aj kratšia stopáž. Môžete sa totiž pristihnúť pri tom, že pozeráte na hodinky častejšie než by bolo pri komédií zdravé.

Nájde sa aj pár vtipných momentov, ktoré si určite o niečo viac vychutnajú ľudia zasvätení do sveta módy (tí si môžu k výslednému hodnoteniu pridať pár percent, takže im to vyjde na diabolských 66,6%). Po čase ale divák nadobudne pocit, že sa ten humor neustále opakuje opakuje opakuje. A kedže opakovaný vtip prestáva byť vtipom, po desiaty krát sa už nezasmejete na uštipačnej poznámke na margo nejakej časti oblečenia hlavnej predstaviteľky, ktoré je pochopiteľne absolútne nemožné, prípadne na jej úplnej neznalosti základných reálií módneho priemyslu. Keď sa približne v polovici filmu Andy spamätá a povie si, že pojde s trendom, humor začne ťažiť zas výlučne z neskutočných požiadaviek jej šéfky (no čo už môže byť ťažšie ako získať za 4 hodiny zatiaľ nevydaný rukopis nového Harryho Pottera?!).

A tým sa dostávame k najväčšiemu kladu celého filmu a tým je skvelá Meryl Streep. Tu je treba upozorniť, že jej postava nie je ani zďaleka hlavná a väčší priestor dostala asi len v dvoch prípadoch. Napríklad scéna, keď je zlomená, ale dokáže sa zachovať „profesionálne“ je jedna z najlepších z filmu, hlavne vďaka jej výkonu. A to aj napriek tomu, že scenár jej v tomto prípade vôbec nepomáha, ale skôr naopak. A jej typická veta „To je všetko“, ktorou ukončuje väčšinu dialógov je skutočne veľmi pôvabná. Je iróniou, že Anna Hathaway je do úlohy Andy obsadená skôr kvôli výzoru ako talentu. Z ostatných postáv stojí za zmienku hlavne veľmi dobrý Stanley Tucci.

Snímka Diabol nosí Pradu by chcela byť komédia o kontraste medzi dôležitým a povrchným, ale sama zostáva povrchná a teda nie natoľko dôležitá, aby ste ju museli vidieť. Ale ak nečakáte od filmu veľa a máte radi Meryl Streep, potom sa vám môže celkom páčiť. A teraz ma prosím ospravedlňte, idem si vybrať najnovší model z ponuky jesennej kolekcie od Makyty. That´s all.