Deja Vu

Michal Šmajda
Recenzie

Žáner: akčný thriller
Minutáž: 128 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Tony Scott
Scenár: Terry Rossio, Bill Marsilii
Kamera: Paul Cameron
Hudba: Harry Gregson-Williams
Hrajú: Denzel Washington, Val Kilmer, Jim Caviezel, Clancy Brown, Paula Patton, Sela Ward, Neal McDonough, John Heard, Brian Geraghty, Shelby Fenner

DejaVuTony Scott, režisér kvalitných thrillerov ako Posledný skaut, Nepriateľ štátu, Spy Game a Muž v ohni síce nedávno zakopol s Dominom, no na vavrínoch rozhodne nezaspal a na samotný úvod nového roka nám spolu s producentským kráľom, Jerrym Bruckheimerom (Bad Boys 1 a 2, Skala, 60 sekúnd, trilógia Piráti Karibiku…), prináša film Deja Vu, mimochodom aj nám známy to fenomén, ktorého podstatu malo toto dielo umne zužitkovať.

Scott, ktorý bol donedávna v tieni svojho oscarového, úspešnejšieho a slávnejšieho brata, Ridleyho Scotta (Gladiátor), si už za tie roky okresal svoj špecifický rukopis. Ten sa vyznačuje rýchlym strihom, spomalenými zábermi a výraznými kamerovými filtrami. Ako hlavného hrdinu si teraz vybral ostrieľaného Denzela Washingtona, spolupráca s ktorým na Mužovi v ohni sa osvedčila ako veľmi vhodná voľba. Očakávania boli veľké, nad filmom visel azda len jediný otáznik, za ktorý mohlo logicky meno spomínaného producenta, ktorý je absolútnou špičkou vo svojom obore. Ním produkované filmy totiž ponúkajú pravú hollywoodsku popcornovú (blockbusterovú) zábavu, v ktorej má akcia spravidla najvyšší stupeň na úkor logiky a pointy. A toho som sa najviac obával…

Agent Doug Carlin (kto iný ako D. Washington) žije osamelým životom bez rodiny. Však ako sám hovorí „všetko čo máme radi, strácame“. V tom, čo robí, je jeden z najlepších, a práve preto bol povolaný vyšetriť teroristický bombový útok na trajekt, ktorý bol vyhodený do vzduchu len pár sekúnd po začatí svojej plavby. Výsledok? 543 mŕtvych. Z rieky vytiahli aj telo mladej krásnej ženy (Clancy Brown), na ktorom nášmu detektívovi niečo nesedí. Myslí si, že ona je kľúčom k nájdeniu toho, kto túto tragédiu spôsobil. Domnieva sa, že práve jej auto použil terorista Oerstadt (Jim Caviezel) k svojmu „hrdinskému“ činu.

Doug je čoskoro súčasťou najprísnejšie stráženého vládneho tajomstva. Skupinke vedcov a fyzikov sa totiž podarilo zostrojiť prístroj, nazývaný „White Snow“, ktorý umožňuje náhľad a dokonca aj návrat do minulosti. Avšak má to jeden háčik. Vrátiť sa dá iba do 4 a pol dňa starej minulosti. Prostredníctvom tohto pokladu modernej techniky časom ešte nikto necestoval a prvým takýmto exkluzívnym turistom sa stane náš hlavný hrdina, aby zabránil nešťastiu a zachránil ženu, ktorá mu počas nahliadania do jej minulosti (súkromia) priam učarovala…

Menej rýchlych strihov, na druhej strane viac spomalených záberov, ktoré by chceli vyvolať emócie. Tu zreteľne cítiť Bruckheimerov zásah a prítomnosť na nakrúcaní. Scottovi sa takmer celý čas darí zanechať si svoj typický štýl, ktorý sa nevyhne ani trochu hluchému miestu (najmä keď sa dej úplne zaškatuľkuje pred zázračný stroj s veľkým monitorom, pri ktorom špeciálny tím nahliada do minulosti- prevažne súkromia ženy, špekuluje, dedukuje, háda sa, nahliada, špekuluje, dedukuje…), no ku koncu sa úplne poddal a žezlo prevzal Bruckheimerov cit pre ukončenie filmu (sám sa čudujem, že na samotný záver filmu sa nikto s nikým nepobozkal).

DejaVu DejaVu

Pekne budovaný príbeh, slušne sa vyvíjajúca myšlienka (pointa), ktorá sa však s úplným koncom vyparila ako deja vu. Polopate napísané, nezvládnutý záver filmu – žiadna myšlienka, vyústenie či vysvetlenie toho, čo sa nám snažili všetci za kamerou celé 2 hodiny povedať (ako tomu tak bolo napríklad v prípade 21 Gramov či Hraníc života). Iba tuctové hollywoodske vyvrcholenie. Akoby sme boli svedkami záveru úplne iného filmu, než na aký sme doteraz pozerali. Veľká, velikánska škoda.

Nečakajte teda žiadne hlbšie ponorenie do problematiky javu deja vu, lebo sa nejedná o žiadnu úvahu či filozofickú hypotézu. Režisér, scenáristi, producent a herci hovoria jasnou rečou, jazykom dobrého akčného thrilleru. Čo sa týka filozofie mystického deja vu, bude nám načrtnutá iba jedna z množstva hypotetických teórií.

Do mysterióznej kapitoly cestovania v čase nám tak pribudol ďalší film, ktorý sa pri porovnaní s podobnými filmami usadí niekde v strede pomyselnej tabuľky. Musím uznať, že diela ako Minority Report, Večný svit nepoškvrnenej mysle či Zvieracia kazajka mali, čo sa týka scenára a premysleného inteligentného deja, o čosi viac navrch. A asi v troch okamihoch som mal silný pocit, že scenáristom Deja Vu je Spielbergovo Minority Report až podozrivo známe…

DejaVu DejaVu

Denzel Washington podáva svoj štandardne slušný výkon, v tomto žánri je absolútne doma a úloha detektíva v jeho prevedení je už pomaly neodmysliteľná. Jimovi Caviezelovi záporná úloha tiež veľmi pristala. Jeho rola oplýva zaujímavou ideológiou a filozofiou (ktorá mohla prísť do kontrastu či konfliktu s rozohraním dejom), no zostala absolútne nezúžitkovaná. Jej funkciou bolo iba na pár sekúnd zaujať a potom ako by nič. Zaujať môže ešte maličká úloha Vala Kilmera, ktorý si tu strihol šéfa špeciálneho tímu.

Dostali sme sa k záverečnému súhrnu. Deja Vu funguje ako dobrý akčný thriller, ktorý radového diváka vyhľadajúceho podobnú (bruckheimerovo-blockbusterovú) zábavu úplne nadchne. Tí, čo pri filmoch radi rozmýšľate, skladáte si jednotlivé indície a zvraty do komplexného celku, budete koncom značne sklamaní. Budete mať pocit, ako by tvorcovia využili tento mystický nevysvetliteľný fenomén ako marketingový ťah a pritiahli tak do kín väčšie masy divákov. Odhliadnuc od toho nedotiahnutého konca sa ale jedná o celkom obstojné dielo. Na začiatok roka teda určite. Na začiatok roka teda určite… Deja Vu, priatelia.

/