Crash

Originálny názov: Crash

Žáner: Dráma
Minutáž: 113 minút
Krajina: USA/Nemecko
Rok: 2004
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Paul Haggis
Scenár: Paul Haggis, Robert Moresco
Kamera: James Muro, Dana Gonazles
Hudba: Paul Haggis, Mark Isham
Hrajú: Matt Dillon, Don Cheadle, Brandon Fraser, Sandra Bullock, Ryan Phillippe, Thandia Newton, Terrence Dashon Howard, Don Cheadle

Písať recenziu na takýto typ filmu má obrovskú výhodu, ale aj nevýhodu. Za prvé, je zážitkom stráviť 100 minút pri filme, ktorý plynie svižne a má, čo povedať. Naopak však, po záverečných titulkoch príde na rad pre redaktora tá ťažšia časť, a to napísať k tomu výstižnú recenziu, pokiaľ možno bez toho, aby boli vyzradené pasáže, ktoré by mohli divákovi pokaziť celý zážitok. Čo však v tom prípade, keď je vhodné neprezradiť úplne nič? Toto je ten prípad. No nič, poďme na to.

Príbeh je z časti inšpirovaný revolučnými dielami tohto žánru (21 gramov, Memento). Ozaj len z časti, snáď len tou neklasickou výpravou deja s prelínaním postáv na každom kroku. Pustiť sa do natáčania takéhoto na prvý pohľad ľahko zamotateľného filmu je ozaj odvahou. Ak však rozprávač vie presne o čo mu ide a vie to zaujímavo preniesť na plátno, klobúk dole.

V tomto filme vystupuje štrnásť dôležitých postáv, ktoré sa viac či menej krát stretnú a vzájomne sa ovplyvňujú. Navonok ide o obyčajných ľudí rozdelených do vyšších, stredných a chudobných vrstiev. V tomto by som však podstatu nevidel. Bez pokusov skrývať realitu, filmu ide o prejav rasovej neznášanlivosti podmienený udalosťami z útokov 11. septembra 2001. Niekedy je až nechutné pomyslieť na to, že toto naozaj existuje. Si čierny, si menej. Si čierny, určite si zlodej. Si čierny, určite máš zbraň, ktorou ma chceš za chvíľu zabiť. Ale nejde len o tmavšiu rasu, dosť kruto sú nám podané kritické situácie a ich riešenia. Neraz sa vám budú do očí tisnúť slzy, a to len preto, že na svete existujú aj takýto ľudia. Dojímavé scény, ktoré sa neoplatí prezrádzať sú silným emotívnym zážitkom.

Dej filmu sa odohráva počas rušných 36-tich hodín v uliciach Los Angeles. Mesto plné násilia, zloby, drog a krádeží. No a nehôd samozrejme. Stretávame sa tu z rôznymi postavami, výraznými či menej výraznými, ale každá má niečo do seba. Ešte o sebe vonkoncom netušia, no sú vzájomne poprepájaní a aj napriek prvým možno nie príliš príjemným stretnutiam, sú nakoniec vďační za to, že majú toho druhého. Nepríjemné obchytkávacie praktiky policajta Jacka (Dillon) spojené s prejavom tvrdého rasizmu sú nakoniec odpustené záchranou života už takmer isto mŕtveho človeka z horiaceho auta. Tá istá postava, iný koniec. Takýchto smutno – šťastných chvíľ nazbierate počas týchto pekelných 100 minút do plného košíka. Žiaľ viac priblížiť nemôžem.

Príbeh plynie neskutočne svižne, pomáha skvelá, neuponáhľaná kamera a k tomu znie lahodná melódia skladieb. Všetky postavy sú výborne napísané a do najmenších detailov premyslené. Mnoho krát sa zrazu objaví maličký detail, ktorý napovie veľa do deja a je príjemným spestrením. Zásluhu na tom má muž menom Paul Haggis. Ak je vám jeho meno povedomé tak určite preto, že ste videli film Million dollar baby, kde je Paul autorom výborného scenára. Tentoraz si okrem scenára skúsil aj prácu režiséra, a veľmi dobre mu to zapasovalo. Filmová matematika mu sadla hneď na prvý pokus, výsledok absolútne nezodpovedá začiatočníkovi v tomto odvetví.

Čo však našlapáva film do nebeských výšin sú výkony hercov. A to nielen tých, čo vídame na scéne najdlhšie, proste všetci sú si rovní. No nedá mi to. Tým najlepším je jednoznačne výkon rasistického policajta Matta Dillona. Neviem či je jeho rola aj jeho realitou, ale ak nie, tak sa mu podarilo naozaj fantasticky prevteliť do človeka s hrdosťou a poriadnou nenávisťou voči všetkému tmavému. Menšie výhrady mám snáď len voči trošku sladkej Sandre Bullock, ktorá nielen na moje prekvapenie konečne nehrá zle. Nie je dokonalá, priznám sa, jej herectvo mi nevonia, ale v úlohe frflajúcej Jean Cabotovej vyžmýkala zo seba všetko, čo len mohla. Stále mi však nejako nechce ísť po chuti. Z ostatných sa vám prekvapujúco zaryjú do srdca okresný prokurátor Brandon Fraser (Múmia), začiatočník v policajnej brandži Ryan Phillippe (Veľmi nebezpečné známosti), či Terrence Dashon Howard, ktorý stvárnil utláčaného televízneho režiséra Camerona. Jeho žena, nádherná Christina v podaní Thandie Newtonovej, rodáčky zo Zambie neskutočne exceluje. Dokázala u diváka vyvolať pocit ľútosti jej osoby, pretože zhoda okolností v posledných hodinách hrala proti nej.

Ak nerátam Dillona, najlepším je napriek nie veľkému priestoru pre mňa doteraz neznámy zámočník Daniel alias Michael Peňa. Neuveriteľné, čo dokázal zahrať. Človek, ktorý sa z celej sily stará o svoju rodinu a hlavne nádhernú päť ročnú dcérku nás dokáže doslova priklincovať na sedadlá. Ochranca, odhodlaný zmazať z mysle malého dievčatka strach pred skutočným svetom je presne tým, čo Haggisov film potreboval na to, aby sa zaradil medzi extratriedu. Na záver spomeňme už zrejme natrvalo medzi hereckú špičku patriaceho Dona Cheadla, ktorého som už dostatočne vychválil v jeho poslednom a veľmi úspešnom filme Hotel Rwanda. Takáto perfektne fungujúca herecká skupina sa zíde možno v jednom filme za rok.

Čo napísať nakoniec? Tak za prvé by som rád tuzemským distribútorom podhodil do pozornosti film prci, prci, prcičky 7, ktorý bude určite hitom. Väčším ako Crash. Máte pravdu, na kvalitu neprihliadajme. No a za druhé. Bijem sa do pŕs za to, že tretí krát po sebe mám obrovskú chuť dať 100%. Môžem ja za to, že som dostal na spracovanie vždy také kvalitné filmy? Sťahujem 5% a za čo sa ma nepýtajte. Neviem. Možno kvôli tej Sandre. Vy si to hlavne čím skôr pozrite. Je to pecka.