Čierna kniha

Originálny názov: Black book – Zwartboek

Žáner: dráma / thrriler
Minutáž: 145 minút
Krajina pôvodu: Holandsko / VB / SRN
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Paul Verhoeven
Scenár: Gerard Soeteman, Paul Verhoeven
Kamera: Karl Walter Lindenlaub
Hudba: Anne Dudley
Hrajú: Carice van Houten, Sebastian Koch, Thom Hoffman, Halina Reijn, Waldemar Kobus, Derek de Lint, Christian Berkel

Režisér Paul Verhoeven má za sebou bohatú kariéru doma v Holandsku aj v zámorskom Hollywoode. Jeho filmy vždy vzbudzovali rôznorodé, priam až protichodné reakcie. Nikdy sa však nebál riskovať a väčšinou sa mu to aj vyplatilo. Viaceré jeho filmy sa stali priam kultovými. Za všetky stačí spomenúť snímky RoboCop, Total Recall, či Hviezdna pechota. Nevenoval sa len scifi a veľký úspech si získal aj erotickým thrillerom Základný inštinkt, či doteraz jeho jediným viac známym holandským filmom Oranžský vojak.

Jeho zatiaľ posledný film, ktorý sa dostal do našich kín bol nie príliš vydarený Muž bez tieňa. Po ňom si dal šesť ročnú pauzu a na scénu sa vrátil až minulý rok v septembri, keď do kín uviedol svoju najnovšiu snímku Čierna kniha, ktorá sa k nám dostáva až teraz, presne rok po premiére. (12. septembra 2006 bola v Holandsku slávnostná premiéra a 14. tá v normálnych kinách.)

Čierna kniha prináša príbeh odohrávajúci sa v Holandsku na konci druhej svetovej vojny. Je to príbeh mladej ženy Ráchel. Židovky, ktorá sa rovnako ako ostatní židia musí ukrývať, aby vojnu prežila. Po tom, čo je náhodou zničený jej úkryt spojeneckým bombardérom, sa dostáva do víru pre ňu dovtedy nepredstaviteľných udalostí. Zo speváčky sa stáva aktívna členka hnutia odporu, ktorá je silne motivovaná túžbou pomstiť smrť svojej rodiny a zachrániť ďalších nevinných ľudí.

Čierna kniha je na prvý pohľad nakrútená podľa skutočných udalostí. Pravda je však taká, že je nimi skôr inšpirovaná. Udalosti tak ako sú popisované vo filme sa nestali. Paul Verhoeven a scenárista Gerard Soeteman za posledných 40 rokov zozbierali množstvo príbehov, ktoré pretavili do tejto výslednej podoby. Takže jednotlivé veci (udalosti a postavy) sú reálne, ale celok nie.

Podstatnejšie na príbehu však je to, že ukázal v mnohých smeroch pravdu, ktorú si nie sú Holanďania vždy ochotní pripustiť. Rovnako ako medzi Nemcami boli zlí ľudia, tak aj medzi Holanďanmi sa ich našlo veľa, skrátene: svine a sadisti boli v každom tábore. Viacerí Holanďania sa snažili priživiť na utrpení židov a viacerí z nich kolaborovali s Nemcami. A to až po tie najvyššie miesta. Smola pre Holandsko, že čierna kniha sa v skutočnosti nenašla (obsahovala zoznam kolaborantov).

Film sa odohráva v retrospektíve. Ale nie v štýle Titaniku,v ktorom stará babka spomína na svoje „mládi“. Na začiatku filmu sa ocitneme v Izraeli len pár rokov po vojne. Sme teda okamžite postavený pred hotovú vec. Hlavná hrdinka prežije nech sa bude diať čokoľvek. A bude sa toho diať naozaj veľa. Čierna kniha je veľmi premenlivý film. Nie je čistokrvný vojnový. Miešajú sa tu prvky iných žánrov, najmä thrilleru (a to až do tej miery, že to časť kritikov prirovnáva k niektorým dielam Alfreda Hitchcocka). Zabudnúť netreba ani na ďalšie prvky typické pre Verhoevena ako neustále prítomný naturalizmus či kombinovanie vážneho prístupu a irónie. Aj keď v tomto prípade irónia slúži výlučne na to, aby si divák udržal určitý odstup. A funguje to naozaj výborne. Film aj napriek svojej dĺžke nenudí a dá sa pozrieť aj viackrát.

Takto postavená snímka kladie vysoké nároky na hercov. V hlavných aj vedľajších úlohách sa tak objavili talentovaní a skúsení herci. Príbeh výrazne stojí na hlavnej predstaviteľke a jej sa ušlo na plátne aj najviac miesta. Výber herečky pre túto postavu bol teda veľmi dôležitý a podaril sa. Carice van Houten je v úlohe Ráchel nevinná, rozhodná, okúzľujúca a miestami roztomilá. Presne ako sa v danom momente od nej očakáva. Je to typ ženy, ktorá po menších vlasových úpravách vyzerala veľmi verne, dobovo. Svoju rolu zvládla výborne, niet jej čo vytýkať. Jej herecké umenie si všimli aj ďalší filmári a ponuky sa pre ňu hrnú z každej strany. Nezaostávali však ani ostatní herci. Dve hlavné mužské postavy stvárnili skúsení nemeckí herci Sebastian Koch (Ludwig Müntze) a Thom Hoffman (Hans Akkermans). Počas celého filmu stoja na opačných stranách a vývoj postáv zvládli vynikajúco. Ostatní, ktorým sa neušlo až toľko miesta, týmto trom a hlavne Carice van Houten, zdatne sekundovali.

Paul Verhoeven sa opäť ukázal ako precízny režisér, ktorý sa hrá s príbehom, s postavami a v konečnom dôsledku aj s divákom. Už dlhé roky badať medzi filmármi snahu kruté a ťažké udalosti rozšíriť o ľudský prvok. A čo je viac v kontraste so zabíjaním a utrpením ako láska dvoch ľudí. Málo komu sa to však podarí správne namixovať. Vo výsledku je to príliš cukrové, či naopak príliš chladné. Verhoeven zvládol dôkladne aj túto stránku. Azda aj preto, že na nič nie je dosť času a dej sa rýchlo presúva do ďalšej fázy.

Čierna kniha nemá praktický slabé miesta. Mne osobne vadila dvojica momentov, dali by sa pripísať na vrub scenáru. Ako som však sledoval reakcie rôznych ľudí, asi len málokto si to vôbec všimol a ešte menšej skupine ľudí to prekážalo. Nebudem sa tu teda o tom rozpisovať. Je to jeden z dvoch najlepších európskych filmov, ktoré som mal tento rok možnosť vidieť.