Čas

Originálny názov: Shi gan

Žáner: Dráma
Minutáž: 98 minút
Krajina pôvodu: Južná Kórea / Japonsko
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Ki-duk Kim
Scenár: Ki-duk Kim
Kamera: Jong-moo Sung
Hudba: Hyung-woo Noh
Hrajú: Jung-woo Ha, Hyeon-a Seong, Ji-yeon Pak

Jedným zo základných rysov modernej civilizácie vo vyspelých krajinách sveta je snaha o dokonalé telo a o čo najlepší vzhľad. Je zaujímavé, že tieto snahy sú tým väčšie, čím v krajine vzrastá percento obéznych ľudí. Vždy sa ale nájdu takí, čo sú schopní pre svoj vzhľad urobiť maximum. Kupujú si drahé oblečenie, hodiny drú vo fitnes centrách, oblievajú sa všelijakými vodičkami na mladší vzhľad a ženy si čoraz viac kupujú make-up (a že vraj už aj niektorí chlapi). Extrémom v tomto kulte tela je návšteva plastického chirurga, ktorý za peknú sumičku dokáže urobiť aj z Quasimoda Brada Pitta. Tento fenomén nie je záležitosťou USA a Európy, ale aj v Ázii sa nájdu ľudia, ktorí takúto návštevu vykonajú. A práve o nich je najnovší film kórejského mága Kim Ki-Duka – Čas.

Seh-Hee (Ona) a Ji-woo (On) na prvý pohľad vyzerajú ako typický moderný mladý pár, ktorý je úspešný a šťastný. Ale to je vážne len prvý pohľad, pretože veľkým problémom pre nich je až chorobná žiarlivosť Seh-Hee, ktorý si myslí, že Ji-woo by ju najradšej opustil, pretože je preňho nezaujímavá a okukaná. Z toho dôvodu sa rozhodne k zvláštnemu kroku, keď podstúpi plastickú operáciu tváre, pred ktorou vymaže všetky stopy za svojím predošlým životom tak, aby Ji-woo ju nemohol nájsť. Mladík je spočiatku z tejto situácie úplne mimo, ale postupne sa dostane späť do normálneho života, až raz spozná jedno dievča, ktoré sa nápadne podobá na jeho stratenú priateľku, len tá tvár nejako nepasuje. A tým sa rozbehne kolotoč udalostí…

Kim Ki-duk sa v každom svojom filme snaží budovať unikátnu a netradičnú atmosféru, ktorá ale ma niekoľko spoločných prvkov s jeho predošlou tvorbou, ale vždy sa v niečom odlišuje. Vo filme Čas príbeh Kim umiestnil do moderného veľkomesta, do sveta kaviarni, betónových stavieb a usmievavých kliník. Do moderného uponáhľaného sveta, kde niet času sa normálne porozprávať a pochopiť druhého človeka. V antagonistickom vzťahu k tomuto veľkomestu je blízka pláž, na ktorú sa hlavní hrdinovia často vracajú a ktorá je zaujímavá najmä vďaka sochám moderného umenia, ktorá sa tam nachádzajú. Tieto zvláštne umelecké výtvory, ktoré majú neraz dvojzmyselný charakter, vždy výborne dotvárajú atmosféru, keďže postavy sa k nim vracajú najmä keď nad niečím závažným rozmýšľajú.

Ako dej filmu napovedá, autorským zámerom bolo zrejme poukázať najmä na chyby v medziľudských vzťahoch, na neschopnosť normálne reagovať na vzniknutý problém v partnerskom spolužití a na problémy v komunikácii. Zaujímavým faktom v tejto súvislosti je, že Čas je na Kim Ki-Duka až enormne ukecaným filmom keď množstvo replík hravo presiahne množstvo textu v jeho troch ďalších filmoch. Táto ukecanosť ale zvláštnym spôsobom zapadla do Kimovho štýlu, keď sa dočkáme aj jeho tradičných filmových postupov ako je napríklad vizuálny minimalizmus, animálna brutalita a napríklad aj jednoduchosť výpravy, keď sa dej veľmi často vracia do jednej kaviarni, ktorá je ako keby epicentrom diania filmu.

Kim Ki-Duk a jeho filmy sú v našich kinách už príjemne častým návštevníkom a snáď si už dokázal aj u nás získať divákov, ktorí pôjdu si pozrieť aj tento jeho najnovší film. Je pravda, že Čas nedosahuje kvalít jeho najlepších filmov (napríklad geniálny 3-iron asi len ťažko Kim v budúcnosti prekoná), ale napriek tomu sa jedná o lepší film, než bol Luk, ktorý bol prednedávnom takisto uvedený v našich kinách. Čas napriek svojej ukecanosti stále zostáva veľmi inteligentnou komornou drámou o medziľudských vzťahoch, ktorej dej je vo svojej podstate značne jednoduchým príbehom, ktorý ale svojím vyznením a druhým plánom dá divákovi dosť námetu na premýšľanie. Jedinou chybičkou filmu je občasný chaos v rozpoznávaní hlavných hrdinov, keď pre Európana je dosť ťažké rozpoznať jednotlivých Aziatov od seba a tobôž ak neustále vo filme navštevujú plastického chirurga.