Bostonský škrtič
Keira Knightley a true crime

Tzv. Boston Strangler, bostonský škrtič, je pravdepodobne najnotorickejším prípadom v histórii massachusettského mesta. Sériový vrah medzi rokmi 1962 až 1964 oficiálne zabil 13 žien. Všetky usmrtil škrtením; následne zanechal na mieste svoju „vizitku“: pančuchy, ktoré používal na ich udusenie, zaviazal do podoby darčekovej mašle. Škrtič sa vydával za modelingového agenta, či údržbára, aby získal prístup do domovov obetí, kde ich potom zneužil a usmrtil. Pravdepodobne v tomto poradí.

Polícia dlho nevedela nájsť páchateľa, ani cenné stopy. Nakoniec sa o identifikáciu tohto maniaka a spojivo medzi jednotlivými zločinmi v značnej miere pričinili dve novinárky: Loretta McLaughlin (Keira Knigthley) a Jean Cole (Carrie Coon). Toto je ich (dramatizovaný) pravdivý príbeh.

Knightley si poslednú dekádu projekty volí celkom pedantne. V prípade Bostonského škrtiča ide jednoznačne o trefu do čierneho. Britská aktérka zvláda rolu druhoradej reportérky s ambíciou i schopnosťou mapovať prvotriedne príbehy skvele. Jej pracujúca matka, ktorej nechýba milujúci manžel a verva zas a znova sa u šéfa (Chris Cooper) dožadovať preradenia z fádneho, genderovo stereotypného oddelenia domácnosti a módy do kriminálnej žurnalistiky vás chytí. A nepustí. I keď je pravdou, že scenár pôsobí miestami nevyvážene.

Matt Ruskin si dielo napísal i odrežíroval, to druhé mu ide o niečo lepšie. Úvodná výstavba zahŕňajúca predstavenie postáv a vyvstávajúce vražedné inferno je patrične sugestívna, interesantná. Divák je nútený dávať pozor, a to nie len vďaka reáliám, ale taktiež pre éterickú prácu s kamerou, strihom a zvukom. Remeslo sa všeobecne dostáva do top formy počas záberov jednotlivých vrážd. Tvorcovia aplikujú obraz doplnený zvukmi, ktorých zdroj je mimo kameru a teda mimo divácke oko. To zvyšuje napätie a vytvára desivosť. Rovnako tak pestré pohyby a rakursy kamery podtrhujú strašidelnú hravosť scén.

No, a čo sa slabších scenáristických bodov týka, dostavia sa najmä uprostred filmu. Chvíľami deju padá reťaz, zápletka stráca tempo. Dostaví sa prešľapovanie na mieste a divák dostáva pocit, že odteraz to celé pôjde už len z kopca. Našťastie tomu tak nie je. Záverečné zvraty inšpirované realitou dodávajú Ruskinovmu kúsku druhý dych. Film finišuje na obdobnej solídnej úrovni akou oplýva začiatok. Je tu cítiť poctivo odvedenú prácu pri tvorbe investigatívneho krimi podľa skutočných udalostí.

Samozrejme, špička subžánru beží niekoľko krokov napred. Fincherov Zodiac bol po všetkých stránkach komplexnejšou udalosťou, s poctivejšie vybrúsenými detailmi a precíznejším scenárom. Kvalitatívneho rovesníka k tomuto modernému kultu ale snáď nik od Bostonského škrtiča ani nečakal. Väčšina asi skôr dúfala v dobre natočený, pútavý titul, ktorý využije skutočné udalosti vo svoj prospech, pričom dynamiku okorení o umeleckú licenciu a herecké výkony hlavných postáv. Nuž, a práve to sme aj dostali.

Bostonský škrtič je kvalitným príspevkom do podmnožiny krimi filmov inšpirovaných realitou, prezentovaných skrz investigatívnu novinársku procedúru. Dĺžka summa summarum neprekáža, hoci prostredná časť by prestrihávanie určite zniesla. Hlavným ťahákom sú technická stránka a výkon Keiry Knightley, ktorá opäť dokazuje, že nie je len peknou tváričkou. Snímka ako stvorená pre milovníkov true crime, novinárskych procedurálok, či ponurých, obskúrnych filmov.