Alma a Oskar
Bohémske milovanie

Dobová snímka Alma a Oskar je situovaná do rakúskej metropoly v druhej dekáde dvadsiateho storočia. Práve tam započne vášnivá i ničivá láska medzi dvomi mladými umelcami. Ambiciózna skladateľka Alma Mahler a expresionistický maliar Oskar Kokoschka. Reálne historické osobnosti a najmä ich skutočná vzájomná zamilovanosť inšpirovala režiséra Dietera Bernera k natočeniu snímky reflektujúcej európsky život na počiatku nového storočia, ktoré sa nieslo v zajatí zmien.

Nielenže časovo v dejinách stojíme pred vypuknutím prvej svetovej vojny a jej nezvrátiteľných následkov, ale sme aj svedkami prevratu v kultúre, vo výtvarnom umení. Návštevníci viedenských galérií sa pobúrene prizerajú na diela reprezentujúce novovzniknuté umelecké smery –expresionizmus, kubizmus a abstraktnú maľbu. Bernera už v minulosti zaujal jeden z najväčších expresionistických maliarov 20. storočia, ktorého okrem iného spája s Kokoschkom aj ich rakúsky pôvod. Začínajúci viedenskí maliari–provokatéri neboli konzervatívnou spoločnosťou danej doby prijatí s otvorenou náručou, ale jednoznačne výtvarné umenie obohatili o nové pohľady a výrazové prostriedky. Kokoschkov kolega z fachu, Egon Schiele sa stal v roku 2016 prvým kandidátom na filmové spracovanie od Bernera.

Pokračovanie rozrastajúcej sa filmovej série o životoch a životných múzach viedenských umelcov prináša opäť portrét problematického bohéma, ktorý je tematicky zaujímavý, avšak nepovedala by som, že toto je formálne prevratný titul. Tvorcovia pracujú s „vďačnými“ filmovými lokáciami, akými je v prípade Schiela historický Český Krumlov a predovšetkým okúzľujúce pohľady na ulice Viedne. Aj samotné náhľady do maliarskych ateliérov plné čerstvo zhotovených obrazov opájajú krásou oči diváka, najmä fanúšika výtvarného umenia. Avšak, na rozdiel od avantgardných maliarov, režisér nie je hladný po prevratných inováciách a vo svete filmu volí tradičné metódy. Či už sa sústredíme na štýl snímania, spôsob výstavby filmového rozprávania, montáž… Nič z toho nás z hľadiska originality výrazne neprekvapí. Na druhú stranu nás svojou kvalitou snímka Alma a Oskar nesklame.

Tentokrát tvorcovo eso v rukáve nie sú spomínane formálne (ne)inovácie, ale najmä herecké výkony. Okrem obrazu vyše 100 rokov uplynulého stavu európskeho sveta, je Alma a Oskar, súdiac už z názvu, charakterovou štúdiou dvoch ľudí a ich vzájomného vzťahu. Hlavné postavy nie sú emočne vyprahnuté, ploché figúrky, ale majú viacero rozmerov. Vysoká psychologizácia postáv nesmierne uľahčuje divákove zžitie sa s nimi, aj napriek ich pre väčšinu ľudí na míle vzdialenému životnému štýlu.

Herci stvárňujúci protagonistov Emily Cox a Valentin Postlmayr mali doposiaľ skúsenosti predovšetkým z prostredia televízie, avšak možno aj pre komornejšiu povahu televíznych seriálov im intímny príbeh filmu skutočne sadol. Netreba mať žiadne obavy, preskočenie iskry na plátne, nutné pre zážitok z romantického príbehu, sa dostaví vďaka autenticky zahraným emóciám a vzájomnej chémie. A nielen to… Alma a Oskar odhalí i temné zákutia vzťahového puta dvoch dominantných ľudí bažiacich po umeleckom úspechu.

Osobne som mala pocit, že sa film viac dotýkal postavy Almy a jej (často diskutabilných) životných rozhodnutí. Tvorca od začiatku pred divákom neskrýva, ale ani nehaní fakt, že sa ženská hrdinka rada obklopuje úspešnými, možno až geniálnymi mužmi, ktorí jej úplne prepadnú. Alma miluje byť v prítomnosti talentovaných ľudí a pravdepodobne je to jej hlavná motivácia v zotrvaní vo vzťahu s Oskarom. Maliar sa však do svojej múzy bezhlavo zamiloval, titul teda ponúka jednu z možných verzií kam až môže zájsť láska sprevádzaná odlišnými motiváciami. Kokoschka poháňaný romantickou náklonnosťou k Alme namaľuje viacero svetoznámych obrazov, avšak aká veľká je cena za úspech?

Rakúsko-nemecko-česká koprodukcia sa nezaobišla bez stopy zo Slovenska. Na filme sa podieľali aj dve Slovenky. Asi najjednoduchšie divák rozpozná priamo vo filme účinkujúcu Táňu Pauhofovú, ktorá hrá vedľajšiu ženskú rolu. Na historických kostýmoch pracovala Katarína Štrbová Bieliková.

Aj napriek tomu, že ide o dobovú drámu, film prezentuje vysoko aktuálne témy rezonujúce spoločnosťou už niekoľko dekád. Prostredníctvom postavy Almy sa dostávame k feministickým presahom, skúmame ženskú slobodu a nespútanosť. Režisér sa zamýšľa nad tým, čo znamená byť umelcovou múzou a skúma hľadiská, v ktorých je celý koncept maliarovej múzy považovaný až za toxický a škodlivý pre jednu zo zúčastnených strán. Alma netúži byť niekoho trofejou, cestou k cudziemu úspechu, záleží jej na vlastnej kariére a pôžitku. Film je pripravený odovzdať oveľa viac ako banálny milostný príbeh a dokáže osloviť širokú skupinu divákov.