2046

Originálny názov: 2046

Žáner: Dráma / Romantický / Sci-fi
Minutáž: 129 minút
Krajina pôvodu: Francúzsko / Taliansko / Čína / Hongkong
Rok: 2004
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Kar Wai Wong
Scenár: Kar Wai Wong
Kamera: Christopher Doyle
Hudba: Peer Raben, Shigeru Umebayashi
Hrajú: Ziyi Zhang, Tony Leung Chiu Wai, Maggie Cheung, Faye Wong, Carina Lau, Li Gong, Jie Dong

Každý kto ide do 2046 má ten istý zámer
Získať svoje zabudnuté spomienky
Pretože v 2046 sa nikdy nič nemení
Nikto si nemôže byť istý, či je to pravda
Pretože nikto kto sa tam dostal
…sa nevrátil späť
Okrem mňa
Pretože sa potrebujem zmeniť

Týmito slovami sa začína ôsmy film známeho čínskeho režiséra Wong Kar Waia. 2046 je imaginárne miesto, z ktorého sa nikto nevracia. Keďže film vznikol ako nostalgická reakcia na navrátenie Hong Kongu Číne, je v ňom zvýraznená atmosféra sladkých koloniálnych čias, rafinovanej jemnosti a precitlivenosti.

Wong Kar Wai rozpráva dekadentný príbeh starnúceho čínskeho Don Juana Chow Mo Wana, spisovateľa živiaceho sa písaním novinových stĺpcov a paperbackových románov. Chow sa po nešťastnej láska k tajomnej kambodžskej hazardnej hráčke vracia do Hong Kongu, kde sa ubytuje v starom chátrajúcom hoteli (v izbe 2046). V nej sa odohrávajú všetky jeho milostné avantúry, najskôr s elegantnou „high class“ spoločníčkou Bai Ling, neskôr s dcérou majiteľa hotela Jingwen, ktorej sa otec nedovolil vydať za Japonca (ázijská podoba rasizmu). Vizuálna stránka filmu je vhodne prepojená s hudobnou, čiže v nej dominujú smutné a nostalgické tóny. Napriek tomu, že sa film odohráva v búrlivých 60. rokoch, Wong Kar Wai nereflektuje vonkajšiu realitu ani zložitú politickú situáciu. Zameriava sa skôr na zobrazenie vzťahov, treba podotknúť, že dosť nekonformných, snov a túžob hlavných hrdinov.

Dokonale štylizované scény však Wong Kar Wai dosť nešťastne narúša vstupmi do miesta (času?) 2046, v ktorom sa Chow (a nielen on) pokúša nájsť to, čo hľadáme všetci: stratené spomienky, lásku alebo zabudnutie. 2046 je futuruistickým virtuálnym priestorom, do ktorého sa Chow prenáša vždy, keď si potrebuje trochu (často dosť povrchne) zafilozofovať alebo utiecť pred skutočnosťou. Práve týmito útekmi sa skutočnosti pokúša vzdorovať a nájsť zmysel vo vlastnej „nezmyselnej“ existencii. Hoci si Chow myslí, že píše o budúcnosti, píše o minulosti. To isté, sa prihodilo aj Wong Kar Waiovi, ten si to však narozdiel od Chowa uvedomuje. Samotné (miesto) 2046 je veľmi zaujímavý nápad, len sa mi zdá, že spôsob akým ho Wong Kar Wai predstavil, nie je práve najšťastnejší. Prechody z reálneho času do času virtuálneho, imaginárneho, by boli naozaj v poriadku, keby neboli zobrazené tak iritujúco naivne a infantilne.

To sa týka aj výrazne machistického prístupu Chowa (a možno aj samotného Wong Kar Waia) k ženám. Táto melancholická romanca má však napriek množstvu chýb aj niekoľko predností: dokonale zvládnuté vizuálne pozadie, tlmené svetlo, tmu, zelené koberce, a príjemne pomaly plynúci príbeh, ktorý vás nechá zabudnúť na všetko podstatné. Diváci, ktorí videli staršie Wong Kar Waiove filmy si pri 2046 iste spomenú na In the mood of love, dokonca sa im bude zdať, že tu ide o akési vedomé (vnútorné) prepojenie oboch filmov. A budú mať pravdu. Väčšinu divákov tiež iste príjemne prekvapí, aká krásne rafinovaná môže byť podoba čínskej dekadencie – tá sa v Číne ujala veľmi dobre už koncom 19. storočia a jej rozvoj súvisel predovšetkým s nadšeným prijatím diel Oscara Wilda a Gabriela D‘ Anunzia. Samozrejme, po zmene režimu si dekadencia a s ňou spojený spôsob života našla svoje miesto na Taiwane a v Hong Kongu. Práve tu ju zastihol Kar Wai Wong a svojimi filmami zaspieval jej labutiu pieseň. Hoci Wong Kar Waiov posledný film nepatrí k perlám svetovej kinematografie, vidieť sa ho iste oplatí.