10 000 pred Kristom

Originálny názov: 10,000 B.C

Žáner: dráma/dobrodružný/akčný
Minutáž: 107 minút
Krajina pôvodu: USA / Nový Zéland
Rok: 2008
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Roland Emmerich
Scenár: Roland Emmerich, Harald Kloser
Kamera: Ueli Steiger
Hudba: Harald Kloser
Hrajú: Steven Strait, Camilla Belle, Cliff Curtis, Joel Virgel, Affif Ben Badra, Mo Zinal, Nathanael Baring, Omar Sharif.

Nemecký režisér Roland Emmerich sa dá jedným slovom charakterizovať veľmi presne. Tým jedným slovom je megaloman. Takmer každý jeho trochu známejší film obsahuje nejakú tú veľkolepú scénu. Či už je ňou prechádzka Godzilly po New Yorku, mimozemská invázia v zábavnom veľkofilme Deň nezávislosti alebo extrémne rýchle mrznutie planéty vo filme Deň po tom. Dokonca aj vo filmoch, ktoré na prvý pohľad nevyzerali na veľkolepé projekty (ako bol napríklad film Patriot) dokázal niektoré scény pojať poriadne ohromujúco. Jeho najnovší projekt 10 000 pred Kristom vyzeral na prvý pohľad veľmi zaujímavo, ako taký akčný príbeh v dávnej dobe, kde asi toho veľa veľkolepého nebude. Čo z toho nakoniec ale vzniklo je bohužiaľ veľmi zlý film, ktorý vo viacerých ohľadoch je skôr nechcenou komédiou ako dobrodružnou akciou.

Horský kmeň lovcov mamutov je jedného vcelku nepekného dňa prepadnutý hordou škaredých ľudí, rozprávajúcich ešte škaredšou rečou na veľmi zvláštnych potvorách (dnešný človek by povedal, že prišli na koňoch). Hlavný hrdina s čarokrásnym menom D’Leh musí potupne sledovať ako tlupa berie väčšinu jeho kmeňa do zajatie a aby to malo grády, tak do zajatia padne aj jeho vyvolená Evolet. D’Leh dlho nelení a rozhodne sa ísť spolu s niekoľkými lovcami za jazdcami. Týmto sa dostane do sledu udalostí, počas ktorého sa z neho stane vodca množstva kmeňov bojovníkov, bude bojovať a kecať so šablozubým tigrom a dokonca sa pozrie aj ku Nílu, k civilizácii, ktorá si práve stavia také “menšie“ pyramídy…

Do zhliadnutia tohto filmu som si o Emmerichovi myslel to v úvode spomínané slovo megaloman. Po tom ako som videl film 10 000 pred Kristom tak som si musel o ňom trochu poopraviť môj názor. Emmerich je megaloman-diletant, ktorý asi v škole pravidelne vynechával hodiny zemepisu, biológie a najmä dejepisu. Iba tak sa dá vysvetliť scenár, ktorý spískal spolu s druhotriednym hudobným skladateľom Harald Kloser. To, čo vytvorili je totiž tak stupídny guláš všetkého možného, že to takmer vyzerá, ako keby dvojica Emmerich-Kloser písala scenár pod vplyvom nejakej silnej omamnej látky.

Scenár popiera takmer všetky základné princípy v oblasti histórie a zemepisu. Úvod s lovením mamuta je ešte celkom fajne, ale ako náhle začne D’Leh stopovať jazdcov so zajatcami tak sa začne kopiť jedna nelogickosť na druhú. Z horského pásma, kde sa preháňajú huňaté zdroje potravy sa presunú lovci do nížiny, kde je zrazu tropický dažďový prales, kde sa zase preháňa tiger, ktorý ma kvalitného zubára. Potom zrazu sú postavy v napoly vyprahnutej krajine, následne prídu na púšť, kde ich známe mamuty slúžia ako ťažné zvieratá a bez problémov prežívajú v tomto pre nich veľmi vhodnom prostredí. Podobný biologický nezmysel je aj v prípade koní na ktorých prišli lovci ľudí, pretože kone boli domestikované až o päť tisíc rokov neskôr ako sa odohráva film (keď berieme za základ časového ukotvenia príbehu názov filmu). Takisto miešanie prvkov z praveku, staroveku a dokonca niektorých aj z neskorších dejín (lode, kostýmy) je veľmi zaujímavé na sledovanie toho, kam až zašla Emmerichova snaha dať do príbehu všetko čo sa tam vmestí (celý čas som čakal ešte na príchod mimozemšťanov, ale “bohužiaľ“ neprišli). Potom sa už ani netreba zamýšľať nad takými perličkami logiky, ako je dokonalé upravená modrooká hlavná hrdinka (vďaka tomu aspoň konečne vieme kedy vznikol prvý kozmetický salón) alebo spôsob akým sa dostane D’Leh ku zajatcom.

Je pravdou, že veľká časť filmov americkej výroby sa ledabolo zahráva s faktami, ale čo je veľa, to je veľa. Emmerich to jednoducho prehnal a každý súdny človek si musí všimnúť minimálne jednu nepresnosť. Ak navyše radí vo filme rozmýšľate nad súvislosťami, tak poriadne zvážte návštevu tohto filmu, mohli by ste byť z neho trochu mimo. Tá jedna hviezdička pre film je za niektoré naozaj pekné prelety ponad pyramídy (toto ešte Emmerichovi stále ide), za Camillu Belle na ktorú sa vcelku príjemne pozerá a za tú zábavu pri hľadaní nelogickostí a nezrovnalostí.