Prelet nad kukučím hniezdom

Kontroverzný americký spisovateľ Ken Kesey uzrel svetlo sveta v 1935 v USA. Pre štúdium divadelného umenia si vybral oregonskú univerzitu a neskôr sa začal venovať tvorivému písaniu na Stradforskej univerzite v Kalifornii. Jeho prvotina Prelet nad kukučím hniezdom (Bol som dlho preč) mu v 1962 otvorila brány do sveta literatúry. Plným právom je zaradená medzi najčítanejšie romány svetovej literárnej tvorby. V 1965 na seba upozornil nie práve reprezentatívnym dojmom, keď bol obvinený z prechovávania marihuany a LSD. Nie je tajomstvom, že mnohé jeho tituly (Tak mi niekedy napadá, Skrinka s diablom, Námorníkova pieseň) boli písané pod vplyvom drog. Zákernosť rakoviny neobišla ani Keseyho, ktorý v 2001 ako 67-ročný náhle umrel.

Svetoznámy Miloš Forman, držiteľ dvoch Oscarov za réžiu, nás v roku 1975 presvedčil o svojom Bohom obdarovanom talente. Tento česko – americký režisér a scenárista si za ,,zmajstrovanie“ tohto kultového diela odniesol Oscara za réžiu, cenu BAFTA, režisérsku cenu Directors Guild of America a Cenu amerických kritikov za najlepšiu réžiu. One Flew Over the Cuckoo´s Nest sa stal priam dokonalým filmovým spracovaním románovej predlohy Kena Keseya. Svoju úspešnú budúcnosť si vybudoval na čierno – bielych komédiách ako Čierny Peter (1964), Lásky jednej plavovlásky (1965), či na Oscara nominovanom, prvom farebnom filme Hoří, má panenko (1967). Do zaoceánskej krajiny neobmedzených možností sa utiahol koncom 60. rokov 20. storočia. V USA, sa zvučné meno Miloša Formana, nepochybne spája s kontroverzným americkým debutom Taking Off (1971), ktorý predstavoval kritiku vtedajšej americkej spoločnosti. Revoltu voči USA a jej politike vzbudzuje aj dielo Hair (1979), ktoré je spracované ako legendárny muzikál. Historická dráma Amadeus (1984) predstavuje vrchol jeho kariéry, ktorá bola ocenená ôsmimi Oscarmi. Medzi jeho posledné filmy patrí na Oscara nominovaný príbeh kontroverzného Larryho Flynta a tragikomédia Muž na Mesiaci (1999) v hlavnej úlohe s Jimmym Careyom.

Kesey sa zaraďuje medzi obdobie ,,beat generation“ a ,,hippies“. Kniha bazíruje práve na prvkoch z tejto literatúry, o čom svedčí snaha hlavnej postavy prejaviť slobodu reči a názoru. Randle McMurphyho, v podaní Jacka Nicholsona, svojím príchodom do psychiatrickej liečebne obrátil celý režim naruby. Svojou rebéliou vzbudil pozornosť celého ústavu, ktorý čím ďalej tým viac strácal nad ním trpezlivosť. Jeho rebelská povaha nepoznala hranice a priviedla ho až k šokovej terapii.

Randle McMurphy si dosiahol svoje a pred väzenským táborom unikol do psychiatrického ústavu v Oregone. Predstierať úlohu psychicky narušeného pacienta podal Nicholson bravúrne a jeho nenapodobiteľné mimiky tváre boli nevyhnutnou súčasťou jeho prejavu. Ani jeden z pacientov, či už pán Cheswick, Billy Bobit, Friedrickson alebo Martini, nepredpokladali, že prítomnosť McMurphyho im pomôže nabrať odvahu vzoprieť sa proti nezmyselným zásadám a praktikám ústavu. Nesmierne ma pobavila scéna, v ktorej sa Randle zúčastnil prvej schôdze sestry Ratchedovej. S vyjaveným výrazom pozoroval ,,miernu“ slovnú roztržku medzi pacientmi na tému ,,Hardingova žena“. To ho ubezpečilo, že je v blázinci. Chladná tvár hlavnej sestry a jej neoblomnosť ho dohnala k uzatvoreniu stávky, že ju svojím exhibicionizmom úplne vyvedie z miery. Jej flegmatická povaha nepodľahla panike ani pri McMurphyho veľkej túžbe zmeniť zaužívaný režim a tým ustúpiť od stereotypu. Tento rok si totiž nechcel nechať ujsť veľké Majstrovstvá v basebale. Stačilo, aby zahlasovala väčšina prítomných pacientov a bol by najšťastnejším fanúšikom na svete. Jeho snaživosť však vyšla nazmar a skončilo sa to víťazstvom sestry Zúfalej. Neostávalo mu nič iné, len sa vysporiadať s predstavou imaginárneho zápasu pri vypnutej obrazovke.

Veľký rozdiel medzi knihou a filmom badám pri spôsobe, akým sa zorganizovala rybačka. Zatiaľ, čo sa v knihe uvádza ako vopred dohodnutý výlet, na ktorý išli autom, vo filme vidíme Randleyho bezmocný útek autobusom spolu s jeho pomätenými kamarátmi. Rybačka sa najviac páčila Billymu, pretože si tam padol do oka s bláznivou Candy. Ich hrkútanie dojalo Randleyho natoľko, že sa rád podujal na organizovaní ich opätovného stretnutia.

Nočná párty sa mu zdala ako dobrý nápad, a tak sa postaral, aby všetko bolo do detailu pripravené. Nemohol si dovoliť, aby ich prichytila ,,Veľká“ sestra a potrestala ich nebodaj šokovou terapiou. Pri pohľade na ich nočné vyčíňanie, sa sestra Reachedová zmohla len na nemý pohľad. Zdalo sa jej to priam neuveriteľné a v najhlbšej možnej miere porušenie poriadku ústavu. Na večer plný alkoholu a zábavy tak skoro nezabudnú ani samotní pacienti, ani zhrozený personál.

Záver je prekvapujúci a najmä šokujúci samovraždou plachého, ale srdečného Billyho. Hlavne Randle nemohol vstrebať pohľad na jeho mŕtve telo a tak sa celou silou pokúsil obrať Sestru o jej posledný dych. Za tento agresívny útok bol odvezený do ,,šokárne“, kde bol podrobený hrozivej terapii. Táto miestnosť na likvidáciu mozgov, ako bola černošskými chlapcami v knihe prezývaná, viedla k premene akútnych pacientov na chronikov. Elektrické výboje do ich hlavy tzv. elektrošoky používali pri ,,krotení“ nezvládateľných pacientoch.

,,Tichá voda, brehy myje“. Pri tomto ľudovom prísloví sa Vám určite vyjaví veľký náčelník menom Broom, ktorý bol hluchonemým poslucháčom každého hovoreného slova. Jediný človek, s ktorým sa podelil o toto dlhoročné tajomstvo bol McMurphy. Svoju vďaku mu odplatil tým, že ho zabil a zachránil mu tak česť a výhru v stávke nad Veľkou sestrou. Bolo to gesto, ktoré pomohlo McMurphymu stať sa doslova legendou. V knihe sa nám predstavuje v úlohe rozprávača, ktorý opisuje život všetkých pacientov na klinike. Pozornosti nemôžu ujsť ani černošskí chlapci, ktorých opisoval ako,, malých čudákov“. Tí sa zhostili úlohy ,,asistentiek“, ktoré sú vždy po ruke Veľkej sestre.

Rozdiel medzi knihou a jej adaptáciou, ktorý mi padol do oka, bol pri jednej schôdzi, ktorá sa pre Dr. Cheswicka skončila veľmi nepríjemne. Cigarety, kvôli ktorým vyvolal šokujúci záchvat, boli uložené za sklenenou priehradkou sestry Ratchedovej. Randle nestrpel Cheswickov trpiteľský výraz, a tak neváhal rozbiť sklo a bez dovolenia si zobrať cigarety.V knihe stačí Randleymu jeden malý neopatrný pohyb a bezmocný výraz sestry Ratchedovej je na svete. Svojím nárazom do skla spôsobí hotovú ,,katastrofu“, ktorú však čoskoro prekoná basketbalová lopta. Ani tá si totiž nenechá ujsť terč dôsledne vylešteného skla.

Postava sestry Mildred Ratchedovej sa v knihe prejavila ako žena s ukričaným hlasom a hlavným slovom. Vo filme sa prejavuje flegmatickou povahou, no ktovie, či ukázala pravú tvár alebo svoje emócie, ktoré v nej môžu vyvolávať výbušnosť, len úspešne skrývala.Paradoxom je, že aj napriek získaniu piatich Oscarov, štyroch Zlatých Glóbusov a množstvom prestížnych nominácií, Kesey nebol spokojný s filmovým spracovaním svojho najúspešnejšieho diela. Ani postava Randleyho McMurphyho v podaní oscarového Jacka Nicholsona ho nepresvedčila.

V tomto prípade som bola unesená viac filmovým spracovaním ako samotnou knihou. Možno je to tým, že výraz Jacka Nicholsona je nepredstaviteľný alebo tým, že moje predstavy a očakávania boli splnené vysoko nad mieru. Práve preto vám vrelo odporúčam nenechať si ujsť tento 5 Oscarmi ovenčený príbeh, ktorý máte možnosť vidieť aj na divadelných doskách. V úvode knihy sa nám predstavuje ľudová riekanka, ktorá je odpoveďou na McMurphyho pobyt na klinike. Autor ho charakterizuje ako cudzie vajíčko vyliahnuté v kukučom hniezde, do ktorého nepatril.

Originálny názov: One Flew Over The Cuckoo´s Nest
Rok: 1975
Réžia: Miloš Forman
Scenár: Bo Goldman, Lawrence Hauben
Kamera: Haskell Wexler
Hudba: Jack Nitzsche
Hrajú: Jack Nicholson, Louise Fletcher, Danny De Vito, Christopher Lloyd, Michael Berryman, Will Sampson, Vincent Schiavelli, Brad Dourif, Scatman Crothers