Ak by film Máme pápeža! vyšiel o rok neskôr, mohol by ťažiť z aktuálnej situácie v rímsko-katolíckej cirkvi. V tomto ohľade film Nanniho Morettiho o fiktívnom pápežovi, ktorý si trefne zvolí meno Celestín VI., vyznieva akoby prorocky.
Tí, ktorí trochu poznajú tvorbu Michaela Hanekeho vedia, že ak natočí film s názvom Amour, tak to rozhodne nebude žiadne love-story. A rozhodne to nebude príbeh šťastnej lásky. A dokonca je možné, že to nebude vlastne ani príbeh o láske…
Je pravda, že nový film Zuzany Piussi je tendenčný, ako aj že nehovorí v podstate nič čo by sme už nevedeli. Napriek tomu sa ho oplatí vidieť.
Keď sa kritici snažia ukázať, prečo je uznávaný a dnes už kultový Krzsyztofa Kieślowskeho film Dvojaký život Veroniky taký skvelý a hodnotný, zvyknú odkazovať k nádhernej kinematografii Sławomira Idziaka, nádhernej hudbe Zbigniewa Preisnera a v neposlednom rade k nádhernej Irène Jacob. Zahmlená a nejasná príbehová línia sa zvykne opatrne obchádzať, pretože pre recenzenta sa tam skrývajú zjavné ťažkosti.
Generačný konflikt, frustrácia mladých ľudí z možností, ktoré dnes ponúka život na Slovensku, a frustrácia starších ľudí z tejto frustrácie: to sú základné témy filmu Dom, autorského kino-debutu režisérky Zuzany Liovej.
Nepoznám tvorbu Jozefa Urbana. Teda, okrem jeho textárskych počinov, ktoré nepovažujem za nejako veľmi hodnotné, a preto sa o nich, ako aj o hitoch Žbirku a Ráža, v ktorých sú zhudobnené, ani nebudem zmieňovať. Nestojí to za to.
Hlavnou devízou In Time je, ako sa mu podarilo byť „on time“. V čase okupácie Wall Street a protestov proti korporativizmu odpovedá hollywoodska produkcia dystopiou o kapitalistických vykorisťovateľoch a socialistických revolucionároch…
Na začiatku A Torinói ló nám rozprávač povie krátky príbeh: „Turín, 3. januára 1889. Friedrich Nietzsche vystúpil z dverí číslo 6 na Via Carlo Albert. Neďaleko od neho sa vozník trápi so svojím spurným koňom. Napriek všetkým jeho nárekom sa kôň odmieta pohnúť…