Mad Max: Zbesilá cesta (Mad Max, Fury Road, 2015) Mad Max: Zbesilá cesta (Mad Max, Fury Road, 2015)

George Miller sa po 30 rokoch vracia k téme postapokalyptického sveta. Ostáva malou záhadou, ako dokázal presvedčiť Warner Bros k 150 miliónovému projektu po tom, čo sa v posledných rokoch venoval filmom pre deti. Avšak, príbehy o šialenom Maxovi mali vždy slušné ohlasy a komerčný úspech, čo v konečnom rozhodnutí zrejme zavážilo najviac. Ak vezmeme do úvahy svojráznych tvorcov filmov ako Terry Gilliam, Jean-Pierre Jeunet a Stanley Kubrick, nemožno nezaradiť do tejto kategórie práve spomínaného 70-ročného režiséra, určite nie po jeho poslednej snímke.

Originálny názov
Mad Max: Fury Road

sci-fi, akčný, dobrodružný, triler
2015 / 120 min. / MP 15
Austrália / USA

Réžia
George Miller
Scenár
George Miller, Nick Lathoruis, Brandan Mc Carthy
Miller oznámil už v roku 2003, že scenár na štvrtý diel je dokončený a pripravený na nakrúcanie, aj napriek tomu sa film dočkal spracovania až teraz. Slovenská premiéra bola 14. mája, naši diváci tak mali možnosť vidieť ho prakticky v rovnakom čase, ako bol predstavený publiku na 68. festivale v Cannes. Tam austrálsko-americký titul zožal viac ako pozitívne reakcie.

Sme ďaleko od odľahlého buša miestneho policajta – Šialeného Maxa (1979) a ešte ďalej od záchrany stratených detí v nevýraznom Šialenom Maxovi a Dóme hromu (1985). Zbesilá cesta je komplexnejší a technicky zložitejší, no koncepčne jednoduchší film. 120-minútová adrenalínová jazda dovolí vydýchnuť len počas krátkych úzkostných Maxových prejavov či Furiosiných miestami utopických myšlienkach o novom domove. Druhým pokračovaním (Bojovník ciest, 1981) sa tvorcovia nechali inšpirovať azda najviac. Krátky prológ s uväznením hlavného hrdinu a nepodareným pokusom o únik vysvetľuje to podstatné pre tých, čo predošlé filmy nevideli.

Globálna kataklizma spôsobila vo svete chaos a takmer vymreté ľudstvo, kde silní ovládajú slabých. Imortan Joe (Hugh Keys-Byrne) je ako vládca postapokalyptického impéria nútený zmobilizovať vojenské jednotky, ktoré tvoria nabúchané káry nielen 60. a 70. rokov. Dôvodom je Furiosa (Charlize Theron) a jej únik spoločne s partou plodných žien. Chtiac-nechtiac sa ich spoločníkom stáva väzeň Max (Tom Hardy), bažiaci po pomste.

Mad Max: Zbesilá cesta (Mad Max, Fury Road, 2015)

Zmenil sa nielen film, ale aj hlavný hrdina. Hviezdu predošlých spracovaní Mela Gibsona nahradil Tom Hardy a ten ako šialený Max veľa nenarozpráva. Vo filme zaznie z jeho úst sotva pár viet, komunikuje stroho a heslovite. Hardy predstavuje „tichého“ hrdinu, ktorý divákom nahrádza svoju neprístupnosť cez desivé výjavy z minulosti, ktoré ho prenasledujú. V úvode je dokonca nútený hrať v maske, no keďže známemu hercovi experiment s tvárou na charizme neuberá (tiež ako Bane v poslednom dieli z trilógie o temnom rytierovi), je opäť presvedčivý.

Kým charaktery postáv sú len letmo načrtnuté, do vizuálnej a výtvarnej koncepcie tvorcovia dali ďaleko viac energie. Strhne nápaditosť, čo sa masiek i konštrukcie vozidiel týka. Spomenúť treba aj experimenty s atmosférou: v prenesenom význame Monster Truck Show strieda metalový koncert (maskovaný muž oviazaný reťazami na aute a hrajúci na gitare, ktorá šľahá plamene). Divák sa tak stáva svedkom adrenalínovej zábavy.

Mad Max ponúka to najlepšie z béčkových trhákov minulého storočia. Demonštruje to strih, nabúchané káry a príťažlivé ženy. Paradoxne, práve sporo odeté modelky vo filme plnom špiny a prachu predstavujú čistotu a plodnosť, čo je z Millerovej strany zábavná hra s gýčom.

Mad Max: Zbesilá cesta (Mad Max, Fury Road, 2015)

Vďaka originálnemu spracovaniu si tvorcovia držia odstup od známej 7-dielnej automobilovej série, s ktorou bol pred premiérou Mad Max viackrát spájaný. Ak rýchle a zbesilé jazdy znamenali až doteraz prečerpanie všetkých limitov automobilových naháňačiek, tak Mad Max tieto dojmy neguje vo všetkých smeroch.

150 kaskadérov vrátane cirkusových akrobatov z Cirque du Soleil a olympíjskych atlétov sa podieľalo na ťažkých kaskadérskych kúskoch. Reálne rekvizity sú rovnako samozrejmosťou. Ba čo viac, tvorcovia dokonca tvrdia, že 90% práce na filme je bez počítačových efektov. Pravdou je, že akčné scény pôsobia naozaj reálne. Miller sa na nich spoliehal, aj preto niektoré scény nebadane spomaľoval, aby sme mohli postrehnúť to podstatné v konkrétnej scéne.

Sklamaním môže byť pomerne nevýrazná Maxova postava, podľa ktorej film nesie názov. Rovnako nevýrazný je scenár, ktorý, ako už býva v béčkových filmoch zvykom, obsahuje významové chyby, pretože prednosť dostáva cool efekt. Väčšina stopáže sa odohráva na zaprášených cestách, priestor tak nedostávajú hlbšie myšlienky a dlhé dialógy. Šialený Max však nie je o obsahu, ale o obale.