Špeciálnym žánrom v rámci svetovej kinematografie sú takzvané právnické thrillery, ktoré sú v USA označované pojmom legal drama alebo courtroom drama. Tento žáner sa prejavuje buď vo forme filmov (ktorej sa v tomto článku budeme primárne venovať), alebo vo forme seriálov: asi takmer každý študent práva videl minimálne jednu epizódu seriálu JAG, alebo Ally McBealovej. Obzvlášť populárnym je tento žáner samozrejme v Mekke filmového priemyslu, v USA (len veľmi málo známych filmov z tohto prostredia vzniklo v iných častiach sveta). Tento fakt samozrejme súvisí výrazne so systémom angloamerického procesného práva, postaveného aj na efektnom vystúpení právnych zástupcov oboch strán.
Klasické právnické filmy
Najväčší rozmach žáner zaznamenal v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia. V tom čase vzniklo množstvo kvalitných produkcií a viaceré z nich patria medzi klenoty kinematografie. Spomeňme aspoň tri príklady.
Asi najviac ceneným je titul Dvanásť rozhnevaných mužov (12 Angry Men, 1957), ktorý pôvodne mal byť len televíznym filmom. Dej sa odohráva najmä v miestnosti pre porotu, kde sa v rámci procesu odoberie dvanásť porotcov, aby určili, či je obžalovaný vinný. Týchto dvanásť ľudí predstavuje všehochuť názorov a pováh, čo v konečnom dôsledku spôsobí búrlivú debatu o vine a treste. Vynikajú najmä brilantné dialógy medzi jednotlivými porotcami. Film je cenený aj vďaka hereckým výkonom (jedného z porotcov hrá Jiří Voskovec) a dokazuje, že na úžasný zážitok vôbec netreba počítačové efekty alebo drahé kostýmy. Film sa dočkal minulého roka zaujímavého remake ruskej produkcie, ktorý ale posunul pôvodnú predlohu do úplne inej roviny umiestnením príbehu do Čečenska.
Ďalším zaujímavým dielom tohto obdobia je Ako zabiť vtáčika (To Kill a Mockingbird, 1962) o prípade, v ktorom na americkom vidieku v tridsiatych rokoch biely obhajca Finch (skvelý Gregory Peck) obhajuje černocha obvineného z brutálneho znásilnenia bielej dievčiny. Film vyniká zvláštnym spôsobom rozprávania: nejde o klasickú súdnu drámu, ale dej sledujeme z pohľadu malého dievčatka. Zaujímavé je tiež zobrazenie atmosféry v prostredí, kde by dav najradšej zobral spravodlivosť do vlastných rúk a zastaviť ho môžu azda iba argumentačné schopnosti advokáta Fincha.
Spomenúť určite treba ešte film Kto seje vietor (Inherit the Wind, 1960). Dej sa odohráva v zbožnom južanskom mestečku Hillsboro v roku 1925, kde mladý učiteľ na škole žiakom hovorí o Darwinovej teórii pôvodu človeka. Toto konanie v nesmierne bigotnom prostredí spúšťa lavínu udalostí: učiteľ skončí vo väzení a jeho obžaloby sa chopí známy právnik, ktorý je nemilosrdným odporcom evolučnej teórie. Druhá strana ale nezostane pozadu a najme si síce už staršieho, ale veľmi šikovného obhajcu, pre ktorého je právo vyjadrovať slobodne svoj názor nesmierne dôležité. Situácia sa ešte vyhrotí, keď sa o prípad začne zaujímať rozhlas a ďalšie médiá. Film je založený na skutočnom prípade, ktorý predstavoval dôležitý medzník v americkom práve.
Filmy podľa kníh Johna Grishama
Spisovateľ John Grisham je jednoznačne najúspešnejším autorom právnických románov a viaceré jeho známe knihy sa dočkali filmového spracovania. Celkovo takto “dopadlo“ až osem kníh. S istou dávkou zveličenia môžeme hovoriť o samostatnom subžánri „grishamovky“.
Prvou adaptovanou knihou je jeho najpredávanejšia, Firma (The Firm, 1993). V úlohe mladého právnika, začiatočníka v úspešnej firme, sa ukázal Tom Cruise. Jeho postava postupne spozná, že táto firma má vcelku zaujímavých klientov, a toto poznanie mu prinesie poriadne životné zmeny. Ešte v ten istý rok bol nakrútený ďalší film podľa Grishamovej predlohy, a to Prípad Pelikán (The Pelican Brief, 1993), avšak zaznamenal menší úspech ako Firma. Napriek tomu išlo o zaujímavý film so slušnými hereckými výkonmi Julie Roberts a Denzela Washingtona. O rok nasledoval Nebezpečný klient (The Client, 1994), ktorým sa režisér Joel Schumacher ešte len rozbiehal, aby ďalším svojím pokusom dokázal, že film podľa Grishamovej predlohy môže byť rovnako dobrý ako pôvodná kniha.
Mám na mysli adaptáciu debutu Johna Grishama, Čas zabiť (A Time to Kill, 1996), kde spisovateľ vynikajúco spracoval motív „spravodlivosti vo vlastných rukách“. Samotný film napriek svojej dĺžke 149 minút ani chvíľu nenudí, za čo môžu určite aj skvelí herci Matthew McConaughey, Sandra Bullock, Samuel L. Jackson a Kevin Spacey. Ešte v tom istom roku sme sa ocitli v Cele smrti (The Chamber, 1996), síce s nie veľmi presvedčivým príbehom alebo spracovaním, ale zato s výborným výkonom Genea Hackmana ako zapáleného rasistu. Ďalšieho Grishamovho románu sa chopil mimoriadne úspešný režisér Francis Ford Coppola (trilógia Krstný otec). V jeho Čarodejníkovi (The Rainmaker, 1997) sa mladý advokát dostane k zdanlivo nenápadnému prípadu poistného a prejde si veľkou – nielen právnickou, ale i životnou – školou. Film (aj keď v režisérovej filmografii patrí k priemeru) ponúkal solídne herecké výkony a prepracovanú atmosféru.
Ďalšia snímka podľa Grishamovej predlohy je trochu špecifická, lebo bola nakrútená podľa nepublikovaného románu. Ide o film Zákon je len jeden (The Gingerbread Man, 1998), rovnako z právnického prostredia, no kvalitou podpriemerný. Titul Rodinné tajomstvo (A Painted House, 2003) sa ale už nezaoberal právnickou témou. Zato Porota (The Runaway Jury, 2003) áno. Jeden z vyžrebovaných porotcov veľmi šikovne ovplyvňuje proces, z čoho vyplývajú pre právnikov oboch strán značné problémy. Podľa Grishamových námetov boli nakrútené ešte dva neprávnické filmy, športový Mickey (2004) a vianočný Vianoce naruby (Christmas with the Kranks, 2004).
Právnické filmy v posledných rokoch
Thrillery z prostredia súdnej siene sa točia aj v súčasnosti vcelku pravidelne a patria takmer vždy k úspešným filmom, či už z hľadiska komerčného alebo kritického. Tento fakt im zaručuje miesto vo filmovej ponuke aj v budúcnosti.
Veľmi zaujímavá snímka sa objavila v roku 1997: Diablov advokát (The Devil’s Advocate). Film sa vyznamenal najmä atmosférou gradovanou až do absolútneho konca a hereckými výkonmi (Al Pacino). Dej sa odohráva v New Yorku, kde mladý, dravý právnik (Keanu Reeves) začne povážlivo rýchlo stúpať v hierarchii obrovskej a renomovanej firmy. Toto dielo by si mal pozrieť každý študent právnickej fakulty, hlavne kvôli záverečnému diabolskému monológu postavy stvárnenej Al Pacinom.
Po roku 2000 sa takisto vyskytlo zopár právnických filmov, niektoré dokonca uspeli aj na Oscaroch. Narážam konkrétne na film Michael Clayton (2007), v ktorom si hlavnú úlohu zahral George Clooney. Titulná postava je trochu netradičný typ právnika, pretože sa špecializuje najmä na riešenie delikátnych problémov svojich klientov, pričom často koná na hrane zákona. Jedného dňa sa v ňom pri riešení prípadu ozve svedomie a začne konať v rozpore s príkazmi nadriadených. Film bol nominovaný na šesť zlatých sošiek, nakoniec získal jednu za vedľajší ženský herecký výkon.
Z ďalších zaujímavých filmov tohto žánru spomeniem už iba ako príklad sofistikovanú drámu Fraktúra (Fracture, 2007) s Anthony Hopkinsom v hlavnej úlohe či dosť brutálny film podľa skutočnej udalosti An American Crime (2007).
