Na začiatku septembra sa filmárikovia a filmušky sťahujú k barlolamačovi na festival Cinematik. Od 10. do 15. septembra prebieha 9. ročník. Naša redakcia na ňom má oficiálne dvoch zástupcov (tajných neprezradíme). Ivan Lužák a Juraj Kovalčík (kódové mená I a J) vás prevedú „sinematikom“ deň po dni tak, ako ho vidia, počujú a cítia.

Deň 1, streda 10.9.

Stretli sme sa pred Domom umenia, t. j. epicentrom cinematického diania, krátko pred oficiálnym otvorením. Okrem nás dvoch sú tu ešte ďalší známi, ktorých budeme odteraz označovať za kolegov alebo tak nejak. Kým si J dá prvé pivo zo stanu s totemom húpacieho koňa, I má úvodné slovo:

I: Sedím na lavičke a je mi dobre. Pri listovaní programu, vyberajúc a krúžkujúc kandidátov na najbližšie zhliadnutie, prísluchovo načúvam nadšeneckej indie kapele v stanovom Cinematik bare, kde sa obšmietajú zhluky indivíduí, sŕkajú pivo, či kofolu. Preberajú to, čo ja s kolegami, pútnikmi. Oplatí sa ísť na The Normal Heart (2014) od režiséra Ryana Murphyho, v hlavnej úlohe s Markom Ruffalom, o prepuknutí epidémie AIDS v americkej homosexuálnej komunite?

Darca (The Giver, 2014)

J: Silné emócie sa objavovali od začiatku. Totiž veľa (vlastných) pocitov nám zapriala moderátorka slávnostného otvorenia pri sledovaní filmovej ponuky. Aj inak šlo na otvorení o zvyčajný balast: vystúpili čestní aj reálni riaditelia podujatia, zborovo zaďakovali bohu a komunálnym politikom za to, že o rok fest už snáď bude desiatykrát. Až sa zdalo, že by deviaty ročník najradšej preskočili. Tomáš Klenovský, výkonný riaditeľ, si aspoň od magistrátu vopred vypýtal narodeninovú tortu. Komunálny politik (primátor Remo Cicutto) vystúpil tiež, sebeďakovačku vynechal a spoločne s Dačou (Božidarou Thurzonovovou) predniesli čarovnú otváraciu formulku.

Moderátorka sa rozbehla domov vypnúť zabudnutú žehličku a spustil sa americký Darca (The Giver, 2014). Predbehli sme tak kinopremiéru o celý jeden deň. Ak by niekomu nestačil film, v rovnakom čase sa rozbieha aj predaj knihy, podľa ktorej ho natočili. V knihe ide o príbeh 11-ročného Jonasa z ďalekej dystopickej budúcnosti, kde ľudí ušetrili vlastných emócií, aby sa tak uľahčilo spolužitie a spravovanie spoločnosti. Vo filme Jonas v dobrej tradícii hladových hier zmužnel na 16-ročného parobka naháňajúceho vlastnú identitu a cudzie sukne, ale inak sa príbeh v zásade drží predlohy. Na city útočí viacerými prostriedkami, nevynímajúc deti a puberťáčky v ohrození alebo ikonické zábery z rôznych prelomov dejín. Ja som sa viac smial, než rumádzgal, no u vás to môže byť kľudne naopak. Hlavne keď viete dobre potláčať logiku.

Počas darcu sa Ivan rozbehol na spomínané Normálne srdce (The Normal Heart, 2014):

I: Téma zaujímavá, škoda však úsečného prevedenia. HBO je možno svätým grálom v oblasti seriálov, no televízne filmy majú kvalitatívne rezervy. Nevadí, pokračujeme ďalej.

(Po Darcovi a Srdci) skupinovo chillujeme pri rozum obnažujúcich nápojoch. Sem tam niekto zavtipkuje na adresu hipsterskej komunity. V skupine panuje rozkol. Navštívime projekciu napínavého duelu top jazdcov Formuly 1, Rivali (Rush, 2013), či náladovo kontemplatívnejšieho Neznámeho od jazera (L’ Inconnu du lac, 2013), víťaza Queer palmy v Cannes? Nakoniec vo mne prevážila vôňa spaľovaného paliva a chuť po poctivej americkej žánrovke.

J: Ja som Ivana vystriedal v gayovskej tematike. Neznámy od jazera veľmi skoro zaútočil na titul filmu, z ktorého odišlo najviac divákov. Rátam tak tretina. Ale vôbec sa im nečudujem: umelé kondómy? To už je aký hnus. Ináč okrem mnohých (homo)sexuálnych aktov sa v Neznámom skrýva celkom slušný triler, takže okrem roviny provokácie možno majú francúzski kritici tento film v láske aj pre niečo iné. Režisér Guiradie vytiahol maximum z obmedzeného prostredie brehu jazera a blízkeho lesíka a zdanlivo neškodnú relaxačnú oblasť obrazovými kompozíciami a reálnymi ruchmi premenil na dejisko osudovej, priam antickej drámy.