/Hudba: Hans Zimmer

Jeden z najnetradičnejších , najosobitejších a možno aj najlepších Zimmerových soundtrackov. Hudbu, ktorú skomponoval k filmu Terrenca Malicka v roku 1998 sa výrazne odlišuje od všetkého, čo doposiaľ stvoril. Je to nesmierne pocitová hudba, je to meditácia, ktorá má obrovskú schopnosť vtiahnuť vás do deja. Pokiaľ ste Tenkú červenú čiaru nevideli, neznamená to, že si hudbu k tomuto smutnému snímku nemôžete patrične vychutnať, ideálne by však bolo, ak Malickov snímok poznáte.

Na vlastné prekvapenie som pri počúvaní začal zrazu premýšľať o relatívnosti všetkých vecí, o zmysle života a smrti, o tom, aké je nezmyselné konať zlo… podobne ako hlavný hrdina filmu, vojak Witt. Je to zvláštne, ale toto sa mi zatiaľ nestalo pri žiadnom inom soundtracku. Niektoré skladby sú tak presýtené emóciami, že mi bolo občas až do plaču. Zimmer sa tentoraz zaobišiel bez elektronických prvkov a pracoval so živým, i keď malým orchestrom. Jeho hudba je symfonická, na prvý pohľad nevýrazná, miestami depresívna, avšak precítená do poslednej noty. Soundtrack nedisponuje žiadnym hlavným motívom a zaujímavé je, že ho vlastne vôbec nepotrebuje. Nadmieru si vystačí aj bez neho. Naproti tomu obsahuje niekoľko menších submotívov, ktoré spolu vytvárajú nádhernú syntézu. Na Zimmerových soundtrackoch mi niekedy prekáža dĺžka jednotlivých skladieb, no v tomto prípade mi to absolútne nevadilo, dokonca si myslím, že mohli byť aj dlhšie. The Thin Red Line neobsahuje žiadne monumentálne, resp. bombastické pasáže. Melódie sú pomerne jednoduché a pomalé. Platí tu však zásada, že v jednoduchosti je dokonalosť a v tomto prípade aj krása. Základ tvoria sláčiky dopĺňané rôznymi dychovými nástrojmi a spolu kreujú dokonalú harmóniu.

Len pre zaujímavosť, Zimmerova hudba bola nominovaná na Oscara a myslím, že zaslúžene. Mimochodom, The Thin Red Line môže slúžiť v neposlednom rade aj ako vynikajúca uspávanka…

/