Milk

Originálny názov: Milk

Žáner: dráma
Minutáž: 129 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2008
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Gus Van Sant
Scenár: Dustin Lance Black
Kamera: Harris Savides
Hudba: Danny Elfman
Hrajú: Sean Penn, Emile Hirsch, Josh Brolin, Diego Luna, James Franco, Alison Pill

Existuje zopár takzvaných oscarových tém. Teda tých, ktoré zvyknú ulahodiť Akadémií a zvyčajne pozbierajú aj nejaké tie ceny alebo aspoň nominácie. Medzi ne patria napríklad životopisné film známych osobností (často hudobných), veľké historické udalosti, nostalgicky ladené filmy a aj filmy o mierne kontroverzných témach, ako je napríklad rasová segregácia, či homosexualita. Vo filme Milk sa rovno stretli dve z nich – životopisný film o známej postave (americkej) histórie, ktorá bojovala za práva homosexuálov v San Franciscu. Milk teda vyzerá ako film s priamou vstupenkou na odovzdávanie Oscarov. Nie je to však úplne tak.

Milk nie je ani z ďaleka postavený len na prvoplánových témach, ale predstavuje zaujímavé zamyslenie nad určitou etapou súvisiacou s právami menšín, ktorá v podstate ešte neskončila. Harvey Milk bol začiatkom sedemdesiatych rokov takmer úplne bežný štyridsaťročný obyvateľ New Yorku, ktorý v deň svojich narodenín spozná oveľa mladšieho Scotta, ktorý sa stane jeho partnerom. Dvojica sa rozhodne z Veľkého jablka presťahovať do benevolentnejšieho San Francisca, pretože má už dosť skrývania sa a prostredie centra hippies a moderných myšlienok im pripadá ako skvelé miesto na život. Otvoria si tu obchod s fotografickými potrebami a čoskoro spoznajú, že ani vo Friscu život gayov a lesbičiek nie je práve najlepší, a tak sa Harvey rozhodne kandidovať do miestnej rady. Jeho kandidatúra spočiatku vyvoláva nevôľu zvyšného obyvateľstva, ale Milk sa postupne dostáva do povedomia a jeho preferencie začnú stúpať…

Film má dve základné roviny. Prvou a dá sa povedať hlavnou je práve politická činnosť Milka. Bojuje s bigotnými katolíkmi, ktorí chcú napríklad zakázať učiteľstvo ako povolanie pre homosexuálov. Rovnako musí bojovať s bežným obyvateľstvom okolo seba, ktoré síce necháva túto komunitu voľne žiť, ale ich miešanie sa do politiky sa im až tak veľmi nepozdáva. Druhou rovinou je jeho osobný život. Sledujeme jeho životné osudy a najmä milostné splanutia, ktoré pre formovanie jeho osobnosti (rovnako asi ako pre každého človeka) predstavujú veľmi podstatný činiteľ. Režisér Gus Van Sant všeobecne kvalitne zvládol túto pre jeho osobu výrazne osobnú tému, ale napriek tomu sa nevyhol určitému prílišnému sentimentu a citovému vydieraniu diváka. Je to však stále na znesiteľnej úrovni..

V hlavnej úlohe vyniká asi najväčší ťahák filmu, herec Sean Penn, ktorý si za svoj výkon odniesol aj pozlátenú sošku. Penn sa tradične do svojej úlohy maximálne vložil a túto preňho netypickú rolu zvládol bravúrne a s obrovskou dávkou charizmy. Výkon Penna drží film vysoko nad vodou aj v spomínaných častiach, keď sa scenár filmu utápa v nostalgii a idealizovanom heroizme. Pennovi robí skvelého konkurenta Josh Brolin, či už v rámci príbehu alebo herecky ako zástupca konzervatívnej írskej populácie San Francisca.

Film Milk sa dá poľahky zaradiť do kategórie, ktorú som spomínal v úvode, teda medzi filmy robené z veľkej časti na to, aby uspeli na Oscaroch. Napriek tomu má Milk svoje opodstatnenie a diváka primä aspoň k občasnému zamysleniu a skvele urobený koniec dokáže aj poriadne nadchnúť. A Sean Penn si toho Oscara zaslúži, i keď aj o tom by sa dalo trocha polemizovať.